Love, peace & fashion Ivanka
V detstve som bola ako väčšina dievčat v mojom veku. Tu ruka, tam noha. 29 kilové telíčko, ktorému by ste spočítali každé a jedno rebro. Niežeby mi doma nedávali jesť, no ako malá som takúto figúru mala celkom dlho. Pomerne dlhé chudé nôžky a ruky ako malá opička. Pás, boky a ramienka v jednej línii začali dostávať kontúry až neskôr. Tuším,
Život bez kávy si predstaviť neviem. Celkom úprimne, ak nemám ráno či pred obedom aspoň jednu, nedokážem normálne a aktívne fungovať. Pohybujem sa pomaly, miesto očí mám dve pomlčky a celú túto „nádheru“ dopĺňam sťažovaním sa o tom, ako potrebujem kávu. Je síce pravda, že večer si ju môžem dať päť minút pred spaním a
Máte v šatníku dlhé šaty alebo ich vnímate ako príliš extravagantný či teatrálny kúsok? Ja ich mám hneď niekoľko a moje sympatie k nim sa začali prejavovať 6 rokov dozadu, kedy mi mamina kúpila moje prvé „šaty po zem“. Veľmi dlho som po nejakých túžila, no v tínedžerskom veku bola pre mňa väčšina mojich vysnívaných
Je piatok podvečer, v nohách máme stovku krokov a blížime sa na parkovisko, kde sme nechali auto. S miernym strachom, či tam stále stojí v pôvodnom stave, napokon však zisťujeme, že akékoľvek obavy boli zbytočné. Naložíme posledné veci (a seba) a vyrážame z Benátok smer Lago di Garda! Na miesto, ktoré vyzerá ako z pohľadnice.
V živote sú momenty, kedy si človek povie, že to naozaj stojí za to. Akákoľvek snaha, obeta, tvrdá práca. Akékoľvek ciele, sny a životné cesty. Niekedy nemáme silu robiť veci ďalej či veriť niekoho slovám, no naopak, sú chvíle, v ktorých človek pochopí, na ktorých ľuďoch naozaj záleží a čomu sa oplatí venovať čas. Nechcem
Je štvrtok ráno, tesne pred koncom apríla a pred nami predĺžený víkend. S Peťkom a jeho maminou nakladáme (poväčšine moje) veci do auta, pred cestou utekám do banky a na poslednú chvíľu odoslať prihlášku na magisterské. Stihneme ešte aj môj obľúbený vajíčkový bagel a ovocný jogurt v „Mekáči“. Tesne po desiatej vyrážame z Bratislavy smer
Keď som začala pred viac ako siedmimi rokmi blogovať, bola som tak trochu exot. Nebála som sa šialených kombinácií, milovala som veci zo sekáča a nemala som problém kúpiť si o 5 čísel väčší sveter. V skrini ho mám do dnešného dňa a nosím ho stále rovnako rada, no dnes k nemu volím aj nohavice, nielen pančuchy.
Chĺpky na umývadle, pod umývadlom, na koberčeku. Chĺpky všade, kam sa len pozriem! Z vety: „Len sa rýchlo oholím“ mi doteraz stáli vlasy dupkom a presne som si vedela predstaviť spúšť, ktorá po tomto „záťahu“ ostane. Síce sa takáto holiaca session nekoná každý deň, aj to málo počas mesiaca stačí. My ženy si riešime svoje
