Je veľa vecí, ktoré v živote nepochopím. Ale jednoducho viem, že je za nimi niečo viac a tak sa nestarám. Len ich prijmem a nezaujímam sa o to, čo, prečo a ako. Avšak sú také veci, ktoré nepochopím nie preto, že je za nimi niečo viac, ale preto, lebo sú až príliš absurdné. Jednou z
Blog
life lately.
lotéria.
(Ja a Dover. 🙂 Život je ako lotéria. Taká malá obdoba Lota. V tom tipujete náhodné (alebo aj nenáhodné) čísla a dúfate, že vyhráte. Ak vám praje šťastie, môžete sa tešiť, pretože ste si polepšili. Ak nevyhrajete, nič sa nedeje. Len nie ste taký šťastný, ako by ste boli s výhrou. Dni ubiehajú a vy
Read More
fashion.
relationshity.
Neviem, prečo sú niektoré veci tak, ako sú. Ale beriem to tak, že asi niekto chcel, aby tak boli. Je to síce zvláštne, že všetko, o čom si v kútiku duše snívam, sa stáva skutočným, no niekto mi raz povedal, že keď si nejakú myšlienku, ktorá sa týka určitého cieľa, vsadím hlboko do hlavy, tak
Read More
fashion.
gýč v podobe amerického úsmevu na dva prsty.
Mohla by som napísať niečo múdre. Mohla by som napísať aj niečo menej múdre. No to by som musela nemusieť sa učiť chémiu. (Veď to poznáte. Vždy sa nájde niečo „zmysluplnejšie“, čo treba práve vykonať.) Takže nič z písania dnes nebude. Inokedy. Zatiaľ sa tvárme, že nemám nohu v obväze, že mi neskracuje (moju obriu
Read More
fashion.
kde si bol celý môj život? hneď vedľa, všakže.
Viete, čo je najväčší paradox? Že vždy, keď niečo dlho hľadáme, aj tak nakoniec zistíme, že sme to mali celý čas pod nosom. A sú dva prípady zistenia. Buď to zistíme včas, čo znamená, že to stihneme chytiť a už to nikdy nebudeme chcieť pustiť z rúk. Uložíme si to do srdca, vyryjeme pod kožu,
Read More
fashion.
hlavne, že žijeme.
V izbe je relatívny pokoj. Na chodbe vŕzga drevená podlaha a za oknom, v smere od Košíc, už vidieť prvé lúče slnka. Topím sa v ružových perinách a blúdim zrakom sem a tam. Čas sa ženie pomaly vpred a na budíku sú 4 hodiny ráno. Asi chcem umrieť. Nie preto, že by som nemala pre
Read More
fashion.
rekonštrukcia.
Mám rada zmeny. No sú veci, ktoré by mohli ostať nezmenené po celý môj život. Chcela by som mať navždy sedemnásť, chcela by som navždy spávať v mojej romantickej posteli s ružovými perinami, chcela by som navždy tancovať, chcela by som, aby so mnou ľudia, ktorých ľúbim, ostali navždy a chcela by som, aby som
Read More
fashion.
O knihách a obaloch.
Už od mala nás učili, aby sme nesúdili knihu podľa obalu. Veď aj špinavý a otrhaný obal môže skrývať skvost, ktorý nám do života vnesie viac ako čokoľvek navonok krásne a vnútri prázdne. Tak nesúdim. Teda snažím sa nesúdiť. Ani podľa obalu, ani podľa prvého pohľadu. Veď každý sme nejaký. Máme iné záľuby, máme iné