O knihách a obaloch.

Už od mala nás učili, aby sme nesúdili knihu podľa obalu. Veď aj špinavý a otrhaný obal môže skrývať skvost, ktorý nám do života vnesie viac ako čokoľvek navonok krásne a vnútri prázdne. Tak nesúdim. Teda snažím sa nesúdiť. Ani podľa obalu, ani podľa prvého pohľadu. Veď každý sme nejaký. Máme iné záľuby, máme iné priority, svoje zatiaľ nevychytané muchy, dobré či zlé dni. Nie som porota v „životnej“ súťaži, aby som mohla komentovať, ako „súťažiaci“ žijú. A nie som ani odborník na medziľudské vzťahy, aby som sa mohla pliesť do ich konfliktov či nekonfliktov. Som len človek, ktorý si vychutnáva danú chvíľu. Som len človek, ktorý s úsmevom spomína na minulosť. Som len človek, ktorý s otvorenou náručou privíta, čo mu život prinesie. Nepotrebujem sa vkrádať do iných životov, ak ma o to niekto sám nepožiada. V tom prípade mu rada s čímkoľvek pomôžem.

Veď viete, nudu predsa môžem zahnať oveľa inteligentnejšie a užitočnejšie ako ohováraním. A komplexy sa dajú liečiť. No nemyslím si, že to zhadzovanie a ponižovanie iných mi tie moje komplexy vyliečiť pomôže.