Love, peace & fashion Ivanka
Život nás niekedy dostane do absurdných situácií. Mne sa to teda stáva dosť často, preto začínam pochybovať o tom, či je na vine práve ten život, alebo si za to môžem sama. Každopádne, vždy sa nestačím čudovať, čo nové si pre mňa opäť nachystal, a tak začínam byť voči tomu už aj mierne nad vecou.
Tak si sedím v pohodlí môjho koženého bratislavského kresla, nohy zvesené, po dnešnom cvičení pripomínajúce už len dva nehybné hnáty bez života. V teplom svetri a vlnenej sukni pozorujem cez okno boj vlajok a vetra pred veľvyslanectvom a spomínam na to, ako príjemne bolo, keď stačila len koženka a voľné šaty prepletajúce sa pomedzi kolená.
Pekný piatkový večer všetkým priateľom papučovo-gaučovej kultúry prajem! (A tým ostatným, ktorí vedia, ako sa zabaviť a nevyzerať ráno ako strašidlo, teda prajem pekné sobotné ráno.) (: Keď som na vizuáloch novej Lindex kampane s Karlie Kloss videla túto dokonale jesennú sukňu, veľmi som sa tešila, kedy budem mať cestu okolo nejakej ich predajne, aby
Keď sa povie jeseň, predstavím si všetky tie krásne hrejivé farby, padajúce lístie, gumáky, slivkové a jablkové koláče, dobré varené víno, teplé ponožky, pútavé knihy, klobúky, tekvicovú polievku, kožušinky, mlieko s medom a odo dnes i tieto moje nohavice. Bola to presne jedna z tých osudových lások, pri ktorých človek vie, že je mu
Príjemný víkendový deň prajem! Píšem spod Tatier a vonku je nádherne gýčové počasie! Až mi je ľúto, že sa nemôžem teraz motať niekde po horách a užívať si krásny výhľad na jesennú prírodu. Namiesto toho sa zase balím/triedim a upratujem, už mi z toho pomaly začína aj preskakovať, no vyzerá to omnoho lepšie, tak
Feelin‘ blue, ale iba v rámci dnešných farieb, nie náladovo, nebojte sa! Nebude to dnes opäť raz o „depke“, ako si to ja sem-tam zvyknem. (: Mám sa totiž fajn, zajtra idem domov pod Tatry a teším sa na pekný víkend v pohodlí domova. V Bratislave mi je síce tiež skvelo, len sa mi zdá,
Kedysi som nesmierne rada a najmä často chodievala do second-handov. Ten skvelý pocit, keď som v kopách všeličoho našla niečo, po čom som dlho túžila alebo len jednoducho čosi, čo bolo strašne krásne a vedela som, že tomu v šatníku nájdem miesto. Pravda, moja tínedžerská blbosť síce občasne spôsobila, že som bezhlavo nakupovala najmä
Musím sa priznať, dva týždne vzad som mala miernu krízu. Týkala sa blogu a jeho ďalšej existencie. Niežeby ma to prestalo baviť, ale nadobudla som pocit, že už Vám nemám čo ponúknuť. Zdalo sa mi, že už som vyčerpala studnicu mojich farebných kombinácií, doplnkov a strihov. Jednoducho, akoby som stála na mieste a nevedela, kam ďalej.
