city jungle.

Tak si sedím v pohodlí môjho koženého bratislavského kresla, nohy zvesené, po dnešnom cvičení pripomínajúce už len dva nehybné hnáty bez života. V teplom svetri a vlnenej sukni pozorujem cez okno boj vlajok a vetra pred veľvyslanectvom a spomínam na to, ako príjemne bolo, keď stačila len koženka a voľné šaty prepletajúce sa pomedzi kolená. Od včera to však vyzerá, že „hlavnou hviezdou“ všetkých dní bude už len teplá čiapka a rukavice, spolu so šálom obmotaným minimálne až po uši. Fotky sú z fotenia, ktoré sme si spolu s Marcelom (ktorý sa väčšinou prezentuje „nahotinkami“, no ako vidíte, vie fotiť aj oblečené! :D) dali pred čosi viac ako týždňom. Ako som čakala na lavičke, kým dofrčí na dohodnuté miesto, pristavil sa pri mne jeden francúzsky mladík. Vysoký, sympatický, pomerne pohľadný. Dali sme sa do reči, prehodili pár slov a dozvedela som sa, že na Slovensku sa zastavil po ceste do Srbska či Bosny a Hercegoviny, kde chce precestovať a navštíviť v priebehu mesiaca pár miest. Nie je to super, že sa niekto jednoducho zbalí a cestuje? Sám, s batohom a spokojnosťou v tvári! Mňa to nesmierne fascinuje. Možno by som zvládla cestovať sama, no do batoha by som sa asi zbaliť nedokázala, veď už len do školy chodím s taškou väčšou než som ja sama! 😀 Asi by som sa aj trochu bála, že by ma niekto uniesol a predal za 10 tiav…(Keď už, tak aspoň za 20, nie?) Musí to byť však naozaj super, vidieť, zažiť, spoznávať. Páči sa mi, akí sú tí ľudia otvorení a komunikatívni. Ja mám problém osloviť niekoho náhodného už len vtedy, keď sa mám opýtať napríklad na čas, nieto, žeby som sa pristavila pri niekom len tak a začala s ním bez ostychu komunikovať o počasí, krajine, peknom úsmeve či včerajšom obede. V tejto sfére mám celkom problém, čo sa cudzích ľudí týka. Ak niekto príde za mnou a chce sa rozprávať, vždy sa poteším. Stalo sa mi to neraz (asi vyzerám ako dobrý poslucháč :D, čo je môžno aj pravda, lebo v takých prípadoch radšej počúvam, než rozprávam) a zakaždým to boli zaujímaví ľudia z rôznych kútov sveta. No ja si k sebe púšťam len úzky okruh ľudí a mávam sama so sebou „konflikt“, ak sa ocitnem v miestnosti plnej ľudí bez niekoho, kto ma dobre pozná a ja poznám jeho. Vtedy sa zvyknem cítiť veľmi stratene. Aj napriek tomu, že som samostatná a nemám problém si čokoľvek vybaviť, radšej sa situáciám, kde je veľa neznámych ľudí, vyhýbam.

Outfit, ktorý dnes máte možnosť vidieť, je na môj zvyčajný vkus celkom drzý a o čosi viac sexy. Cítila som sa v ňom však veľmi pohodlne a sebaisto, preto nie je vylúčené, že akonáhle budú dni opäť teplejšie, budete ma v ňom môcť niekde stretnúť. Dokonca sa veľmi páči i môjmu Petrovi, takže o to lepšie sa mi bude nosiť! Čižmy som si zamilovala ešte vtedy, keď som ich počas jari obdivovala na instagramovej stránke jedného britského obchodu. Potom som ich videla na krásnej českej bloggerke Susu a nemohla som od nich odtrhnúť oči. Počas leta v Amerike som si povedala, že musím využiť zľavy v obchodoch a tie čižmy niekde zohnať. V žiadnom kamennom ich však nemali, tak som to riskla a objednala ich z internetu. Bála som sa, že budú nekvalitné a nebudú dobre sedieť, no napokon sú fajn a dokonca sa v nich aj dobre chodí! Čakala som však viac ako mesiac, než som si ich prvýkrát obula. Nehodia sa totiž ku čomukoľvek a s týmito šatami sa mi zdali úplne ideálne. Keďže šaty majú veľké prestrihy kade-tade, dala som si po ne kožené šortky a čierne body, pre prípad, že by sa chcel so mnou vietor zahrávať. Doladila som ich extravagantnými náušnicami od Selepceny. S ich náušnicami som sa úplne prvý raz stretla počas súťaže Miss Stredných Škôl, kde sme ich mali na portrétových fotografiách a už vtedy ma veľmi zaujali!

Majte úspešný týždeň (:

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Marcel Hudeček

Topánky: Gojane.com, Košeľové šaty: kúpiš tu, Bunda: maminina (obchodík na Cypre), Náušnice: Selepceny, Kabelka: odtiaľto, Okuliare: Okuliarewayfarer.sk