Love, peace & fashion Ivanka
Ani som sa nenazdala a už pár minút po dopísaní posledného príspevku začalo snežiť! Tak som teda navrstvila moje obľúbené teplé kúsky a hor sa do sveta. Ako ste si už mohli v minulosti prečítať, tepláky som kedysi nemohla ani vidieť. Zdali sa mi „gadžovské“ a neforemné, na bežné nosenie maximálne nepoužiteľné, a tak
Ako tak pozerám na tieto fotky, na moje holé členky a tenký kabátik, nemôžem uveriť tomu, že fotky sú z dní, kedy by za normálnych okolností malo byť veľa snehu a poriadny mráz! Tak veľmi mi chýba ozajstná zima. Snehové vločky na dlani, vŕzganie pod nohami, sánkovačka na kopci nad mestom, lyžovačka na pravom snehu,
Rok 2015 bol krásnym rokom. Minimálne pre mňa! Či už v osobnom alebo „kariérnom“ živote, bol určite rokom prelomovým. Tradične som sa počas neho mnoho naučila, mnoho som získala, čo-to stratila, no vo všeobecnosti zaň môžem len a len ďakovať. Zjedená čokoláda? 3529 kg. Počet pádov na schodoch v opätkoch? 0. (Výnimočne.) Počet ľudí, ktorí
Každý z nás trávi posledný deň v roku po svojom. Niekto ho prežíva viac, iný zase menej, podstatné však je, aby sme boli tam, kde byť chceme a v spoločnosti tých, ktorých máme radi. Ja som mala posledné dni či noci v roku všelijaké. V spoločnosti, na chate, slušne, ešte slušnejšie, doma, v teplákoch, na
Tak som si dnes otvorila web a reku, idem napísať nejaký príspevok. Niečo zmysluplné (alebo aj nie), od srdca, trošku dlhšie. Ale viete čo? Dnes asi nie je ten deň. Takže zmysluplný článok inokedy, dnes len pár tliachaníc. Prišla som na to, že ako dni plynú, ja starnem, blog starne so mnou a šatník praská
Zavreté obchody, prázdne cesty. Z rádia koledy a v oknách rozsvietené vianočné stromčeky. Na ulici vôňa dreva z komínov a v chodbe zase kapustnica. Tento rok síce (zatiaľ) bez snehu, ale aj tak (s)pokojne a s úsmevom na tvárach. „Hádky“ začali až po večeri (sme naozaj veľmi hlučná rodina a keď sa nás stretne viac,
Prajem Vám krásne sviatky, plné pokoja a lásky <3 Prežite ich v kruhu tých, ktorých milujete. Bez hádok, s chutným jedlom a radosťou v srdci.
Pamätám si, akoby to bolo včera. Čakal v aute, ani sa mu neráčilo vystúpiť. Pohľad neohrozeného a na prvý pohľad nafúkaného frajera. Ruka na volante, „čau, ja som Peter“. Dvere som si musela otvoriť sama. „Nevychovanec jeden,“ pomyslela som si a s jemnou dávkou emancipovanosti (a v bielych vílovských šatách) nasadla do auta. Čo už,
