Love, peace & fashion Ivanka
Z kabelky vyťahujem doklady a v ruke mi ako posledný ostáva vodičák. Pozerám na dátum vydania a uvedomím si, že o mesiac to bude už päť rokov, čo brázdim cesty s nohou na spojke-brzde-plyne. Ani neviem, kedy to tak zbehlo… Päť rokov nie je veľa času. Na druhú stranu, zdá sa mi, akoby to bolo
Elite Bloggers – Content Marketing Keď si niečo zamilujem, zvyknem sa k tomu vracať na pravidelnej báze niekoľko mesiacov či dokonca rokov v rade. Či už je to podnik, zmrzlináreň, výhľad na mesto či kozmetika, bývam poväčšine verná veciam, ktoré si ma získajú od prvého momentu. Pokiaľ ma nesklamú ani po častejších návštevách či používaní,
Elite Bloggers – Content Marketing Vo všednom živote nemám veľa chvíľ, počas ktorých by som sa cítila ako kráľovná. No existuje miesto, kde sa tak cítiť vždy budem. Milé dámy (a páni), salón krásy! Priam „posvätné miesto“ všetkých žien, ktoré navštevujeme s primárnym zámerom spraviť zo seba nového človeka, v neposlednom rade však kvôli oddychu
Podpätky, čipka, priliehavé šaty či červený rúž? Alebo skôr dotyk partnera a lichotivé slová okolia? Kedy a vďaka čomu/komu sa cítite žensky? Ste na tie klasické „babské“ zbrane či máte v rukáve niečo špeciálne? Hovorí sa, že ženskosť, to je schopnosť byť ženou, a teda podpätky a make-up. Keby sme však mali ostať len pri
Celý svoj doterajší život si hovorím, že nebudem striktná ako moja mamina. Je to skvelá žena. Viac než skvelá. Ľúbim ju celým svojím srdcom, je pre mňa vzorom a obdivujem ju. No boli chvíle, najmä v puberte, kedy ma šlo z jej zásadovosti a veliteľskej povahy roztrhnúť. Nad všetkým musela (či musí) mať kontrolu, neustále
Schádzame dole kopcom a pred nami sa vynárajú obrovské billboardy. S ich zväčšujúcou sa hustotou sa násobí aj chvenie v mojom bruchu, sme blízko. Túto cestu poznám, šli sme ňou už neraz. Od nášho budapeštianskeho dobrodružstva nás delí len pár kilometrov a ja sa už neviem dočkať. Peter mlčí, pery má pevne zovreté a mne
Dnes sme sa so spolužiakom Maťom posadili počas pauzy medzi prednáškami do kaviarne. Točil so mnou krátky rozhovor a položil mi jednu veľmi jednoduchú a zároveň ťažkú otázku. Či sa mám rada, respektíve, či som so sebou spokojná. Nie vzhľadom či vizážou, ale ako osobnosť. Či som spokojná s tým, aký som človek. Odpovedala som
Nikdy som nepremýšľala nad tým, že by som si dala moje oči “spraviť”. Akosi som si zvykla na život s večne zaťapkanými a občasne zahmlenými okuliarmi, v ktorých sa nedá ležať inak, než na chrbte. Zvykla som si na ranné vkladanie šošoviek a panický strach z toho, že mi do oka spadne kúsok zo
