Love, peace & fashion Ivanka
Lyžovanie milujem. Prvýkrát som (vraj) stála na lyžiach v štyroch a odvtedy som brázdila kopce (takmer) každú zimu. Keď som bola mladšia, na vleku sme boli s ocinom či s maminou varení-pečení. Do dnešného dňa si pamätám moju frajerskú kombinézu a prvé malinké lyže s obrázkami. Samozrejme, nechýba ani spomienka na kombinézu mojej maminy či
Keby som si mohla priať jednu vec, splniť si želanie či mať zvláštnu schopnosť, chcela by som sa na svet pozerať „prvoočami“. Vidieť miesta a ľudí presne tak, ako som ich vnímala po prvýkrát. Zažiť tú zvedavosť, očakávanie a nevedomosť ešte raz a uchovať si to v spomienkach intenzívnejšie. Zopakovať si „tenkrát po prvé“ a
Elite Bloggers – Content Marketing Azda mi nik nebude odporovať, ak napíšem, že zdravie je v živote najdôležitejšie. Podstatnou časťou nášho bytia sú však bez pochýb aj peniaze. Keď ich máme, je život o čosi (dosť) jednoduchší a či chceme alebo nie, dokážu sa nám často postarať aj o spomínané zdravie. S peniazmi sa človeku
A sú definitívne fuč! Vianoce, sviatky či povianočná pohodička končia a s nimi aj nezameniteľné čaro punčov, svetielok a sviatočných pesničiek. My síce máme ešte doma stromček, no ako som včera v Bratislave kráčala domov zo skúšky, míňala som chlapov, ktorí dávali dole pouličnú výzdobu. Mala som chuť zakričať: „Ešte nie, nerobte to, neberte nám
Keď som bola malá, rok čo rok som sa nevedela dočkať silvestrovských osláv. Najväčším lákadlom bol okrem iného fakt, že som mohla byť hore až do rána a správať sa ako „veľkáčka“. Nehovoriac o tom, že som mala v pohári detské šampanské a na pery mi mamina neraz dovolila dať si aj rúž! Taký veľkolepý
Už štvrtý rok sa môj domov nachádza súčasne na dvoch miestach naraz. Niekedy je to stresujúce, z času na čas únavné, vždy to však má svoje výhody a oba mám rovnako rada. Keď som sa po prijatí na vysokú školu sťahovala do Bratislavy, vôbec som nevedela, čo čakať. Na rytmus mesta som si však rýchlo
Elite Bloggers – Content Marketing Nikdy nezabudnem, ako sa ma pár rokov dozadu opýtal ujo Ďoďo otázku: „Ivanka, je to vážne?“ Iba som pokrčila plecami a odvetila, že asi áno. Bolo to tuším niekedy v čase Vianoc. Ak si dobre pamätám, boli to druhé, ktoré sme trávili spoločne. Mojím „asi“ som však uja Ďoďa veľmi
Som šťastná. Akože fakt a dosť. Ja viem, už som to tu písala. V poslednom čase to píšem často a rada. Lebo sa tak naozaj cítim. Šťastne a spokojne. Samozrejme, sú veci, ktoré sú, poviem to škaredo, na hovno, lebo „nieženie“. Nič nie je dokonale ružové, nemyslite si, ale cítim sa dobre. Odhliadnúc od vecí, z ktorých mám takto pred
