Love, peace & fashion Ivanka
Hlásim sa z Islandu! Ak sledujete môj Instagram či Facebook, určite Vám tie krásy neušli (aspoň prostredníctvom fotiek). Je tu naozaj nádherne, príroda tu vyzerá ako z iného sveta. Čierny piesok sa prelína s vlčím bôbom, následne vidíme obrovské vodopády, machom obrastené obrie kamene či ľadovec. Je až neuveriteľné, koľko prírodných divov vzniklo na tak malom území. Sme
Týždeň ubehol ako voda! Posledné dni boli pre mňa veľmi rýchle a intenzívne, počas týždňa som si v škole odskúškovala, v Bratislave vybavila všetky potrebné záležitosti a v piatok podvečer som frčala na skok domov do Svitu. Víkend bol fuč skôr, než som sa vôbec stačila spamätať. Pôvodne som chcela pridať článok so súhrnom týždňa
Mám teraz také obdobie. Veľmi pekné, trochu hektické, čiastočne letné. Som v očakávaní, mierne melancholická, primerane nadšená. Vonku je teplo a ja cítim, že tie letá majú niečo do seba! Svetlo do deviatej, terasy v uliciach, zmrzlina v ruke. Mám omnoho viac energie, no zároveň nemám chuť robiť nič, čo je nutné. Najradšej by som
Pamätáte si, niekoľko rokov dozadu, keď začínal Instagram a ja som objavovala jeho čaro, sa na blogu objavovali články s názvom „svet v kocke“? Najskôr celkom pravidelne, potom iba občas a napokon teda vôbec. Taký prierez mojich dní, života v skratke, v obraze a v pár slovách. Úprimne, celkom mi to chýba, keďže nie vždy mám
Prišli mi na účet peniaze a prvé, čo mi napadlo: „Tak málo?“ Je neskutočné, ako sa v priebehu pár rokov zmenilo to, ako vnímam peniaze, to, ako s nimi narábam a to, po čom túžim. Kým som si nemusela zarábať sama, svet bol gombička. Nemala som tušenie, koľko stojí klasický nákup v obchode, aký drahý je benzín
Tie najlepšie veci v mojom živote si ma našli viac-menej samé. Keď som ich prestala silou mocou chcieť, keď som sa o ne prestala hlava nehlava snažiť, keď som na ne prestala myslieť. Jednoducho, prestala som im venovať pozornosť. Už sú to takmer štyri roky. Mala som vtedy sladkých osemnásť, za sebou jednu detskú lásku, niekoľko
Je štvrtok ráno, tesne pred koncom apríla a pred nami predĺžený víkend. S Peťkom a jeho maminou nakladáme (poväčšine moje) veci do auta, pred cestou utekám do banky a na poslednú chvíľu odoslať prihlášku na magisterské. Stihneme ešte aj môj obľúbený vajíčkový bagel a ovocný jogurt v „Mekáči“. Tesne po desiatej vyrážame z Bratislavy smer
Nedeľa večer. Posledné roky ju trávim sama v Bratislave alebo sama na ceste zo Svitu do Bratislavy. Za volantom či ako spolujazdec, väčšinou podľa toho, aké sú okolnosti. Nedeľa, to je deň, kedy sa „nedělá“. Chodí sa do kostola, na obed býva vývar a poobedie zvykne mať prívlastok „lenivé“. Tento deň má pre mňa svoje čaro,