Love, peace & fashion Ivanka
Prajem Vám krásnu nedeľu! Pamätáte si na ikonické bratislavské modré dvere z tohto príspevku? Prednedávnom dostali nový šat! Keď som šla prvýkrát okolo a zbadala, ako začali budovu prerábať, bolo mi to veľmi ľúto, pretože som mala pred očami katastrofický scenár, ako dvere kompletne vymenia a dajú im nepeknú farbu, ktorá im vôbec nebude pasovať!
„Zvianočnieva“ sa! Všetky tie svetielka, romantika, omrznuté uši a nos, vôňa punču a vareného vína na námestí, teplé deky, zázvorové sušienky, čaj s medom, bratislavská vianočná električka, nákupy darčekov, vymýšľanie sviatočného programu, zdobenie stromčekov, koledy v Tescu, snehové vločky, prskavky. Od zajtra presný mesiac! Nie, nechcem Vás stresovať, to určite nie. Hlavne zachovajte pokoj a
Domov pod Tatry sa vždy teším. No teraz, keď si sťahujem veci z jedného konca republiky na druhý, je to vždy o čosi ťažšie. Dokonca i to tešenie sa mi zdá akési skľučujúce, pretože musím myslieť na to, čo všetko mi ešte chýba, prípadne, kam a ako to všetko uložím. Keď tak človek žije medzi
Kto ma sleduje už dlhšie, vie, že sa rada hrám. Na niekoho, na niečo a hlavne s niečím. Keď som bola menšia, zbožňovala som bábiky Barbie (a.ka. bárbiny) a žltočervené autíčko na odrážanie, v ktorom som takmer udusila tri lienky (to je ale iný príbeh, o ňom niekedy inokedy). Nikdy som sa nenudila a vždy
Boli časy, keď sme sa ako dievčatá hrávali s bábikami. (Poniektoré s autíčkami, ale to je samostatná kategória. No offence.) No tie časy sú preč. Teraz sme už predsa „velké holky“ a na hranie nám slúžia iné veci, všakže. Niektoré máme rady hrátky s ohňom (skúste sa stotožniť s touto metaforou bez akéhokoľvek podtónu),
Keď som bola menšia, milovala som hrať sa. S bábikami, na schovávačku, aka-fuka-funda-luka. Tie časy sú však dnes už preč, pretože aj keď v sebe skrývam večné dieťa, „na povrch“ sa dostane len z času na čas, keď je vhodná príležitosť. Dnes sa skôr hrám s ohňom, mojím kozmetickým kufríkom a farbami v šatníku. A vždy,
Práca z domu sa zdá byť ako ľahký oriešok. Porobím si, čo potrebujem, som pánom vlastného času, nikam sa nemusím ponáhľať a nik ma nekontroluje. Nuž, kúsok pravdy na tom určite bude, ale poväčšine vyzerá práca z domu nasledovne: chaoticky, pod časovým tlakom, robím na všetkom a zároveň na ničom. Na stole leží zapnutý počítač a