.medzi nebom a zemou & Sugarbird

0 Flares 0 Flares ×

V škole nás učia, že jednou z „tabu“ otázok pre novinára je otázka vierovyznania. Je to vec intímna, veľmi osobná a v istom bode aj špecifická. No osobne si nemyslím, že by bola kontroverzná. Pre mňa je veta: „Veríte?“ znakom pravej človečiny. Keď čítam rozhovor s niekým inšpiratívnym, keď počúvam rozhovor s niekým šikovným alebo keď stretnem osobnosť, ktorá sa nebojí na túto otázku odpovedať, viem, že nie je v kŕči, nehádže pózu a to, čo robí, myslí naozaj vážne. Som názoru, že každý človek v niečo verí. Niekto je na strane Boha, iný má vieru v lepší zajtrajšok, ďalší verí sám sebe. Veriť sa dá v čokoľvek a komukoľvek. Každý z nás má právo vybrať si a istým spôsobom aj povinnosť svoju vieru inému nevnucovať. Na svete je však jedna „vec“, v ktorú by sme mali veriť všetci.

Nedávno sme na rozhlasovom ateliéri počúvali rozhovor s farárom Mariánom Kuffom, ktorý robil môj spolužiak. Rozhovor bol nesmierne dlhý a možno aj trošku únavný, keďže každý, kto bol aspoň raz v kostole, vie, ako vedia duchovní kvetnato rozprávať. Bol však plný množstva krásnych a úderných myšlienok. Síce má pán Kuffa v niektorých smeroch staromódny pohľad, celkovo je jeho názor na svet veľmi trefný a „zdravý“. Jednou z najkrajších myšlienok, ktorá mi utkvela v pamäti, bola práve vec viery. Nenúti nikoho, aby veril v Boha. Ale to, v čo by mali veriť všetci, je láska. Nemusím Vám hádam opisovať, aké som mala po tejto vete zimomriavky.

Medzi nebom a zemou

Možno si poviete, že je to „jasné ako facka“, ale zdá sa mi, že na to veľakrát zabúdame. Lásku berieme ako samozrejmosť. Myslíme si, že tu bude stále a vždy pripravená rozveseliť nám chvíľku života. Láska je však dar. Niečo medzi nebom a zemou, čo by sme si mali vážiť a chrániť. Vieme si ju predstaviť, môžeme ju cítiť, dokážeme ju vidieť. Napriek tomu je vzdialená nášmu chápaniu. Má však úplne jednoduchý základ- mať rád, ľúbiť či milovať vôbec nebolí. Stačí, ak je to úprimné a od srdca.

Dosť často si ju komplikujeme. Sme notorickí sebapoškodzovatelia bez štipky sebaľútosti a s poriadnou dávkou nepudu sebazáchovy. Milujeme, keď nás niečo ničí a nedokážeme sa brániť veciam, ktoré nás rania. Aj napriek tomu, že nám spôsobujú nepríjemné jazvy a trhajú našu osobnosť, nedokážeme sa im brániť. Irónia ľudskej hlúposti a našich osobností. Ale asi to tak má byť…Ako inak by sme vedeli, aká silná tá láska dokáže byť a prečo si ju vlastne máme vážiť?

Na svete je však dosť lásky pre každého. Stačí si to uvedomiť a nerobiť to, čo nechceme, aby bolo robené nám. A či verím? Verím. V Boha, šťastný život a lásku.

Outfit

Asi dnes zniem trošku pateticky, ale verte mi, že to nemyslím zle. Láska je naozaj super a najkrajšie na nej je, že existuje v toľkých formách! Ja si, napríklad, pestujem aj lásku k oblečeniu. 😀 A to pomerne často…

K základným kúskom môjho šatníka pribudne každú sezónu niečo, čo je výrazné, originálne a má svojský šmrnc. Najnovšie som sa zamilovala do týchto tunikových šiat zo Sugarbird Košice. Sú z hrubšieho „tričkového“ materiálu, s prekrásnym vzorom a praktickým strihom. Bežne nezvyknem nosiť veci viac dní po sebe, no tieto šaty som nevyzliekla tri dni! (Sľubujem, že som ich za ten čas veľmi nezapotila.) Sú perfektné. Neskutočne pohodlné, dobre kombinovateľné (tenisky, lodičky či mokasíny, znesú čokoľvek) a s „mega“ farbami, pričom vzor je vytlačený priamo na látke. Dnes som ich skombinovala s koženkou a pančuškami z najnovšej kolekcie Bepon.

Už ste ich na mne mohli vidieť na Instagrame a niektoré z Vás si ich na základe mojej fotky už aj kúpili, z čoho mám veľkú radosť! Sú super sexy a cítim sa v nich nádherne žensky a príťažlivo. Na blogu Vám ich nemôžem ukázať v plnej kráse, keďže by som musela chodiť s holým zadkom, no aspoň kúsok z „prekvapka“, ktoré sa skrýva pod šatami a pri chôdzi sa čas od času poodhalí, môžete vidieť na jednej z fotiek. Nad kvetovaným vzorom sa tiahne vyzývavá časť, ktorá určite poteší oči partnera, prípadne tie Vaše (čo bol aj môj prípad :D). Veľmi dobre sa nosia, neposúvajú sa smerom nadol a perfektne držia na mieste.

Jediné, čo mi je ľúto, že som ich už stihla natrhnúť. Síce sú veľmi pevné, bola som moták a zavadila o ne zipsom od topánok! Vidím to však tak, že v priebehu týždňa si pôjdem kúpiť druhé, keďže sú naozaj „must have“. Čo sa týka účesu, pýtate sa ma, ako vznikol. Dnes Vám poviem len toľko: neviem. 😀 Rok aj niečo dozadu som si takto vlasy plietla veľmi často, potom som sa ostrihala a vlasy boli príliš krátke. Teraz som to skúsila znovu, niečo som s hlavou dole pospletala a nejakým zázrakom sa podarilo. Dokonca nemôžem natočiť ani tutorial, lebo zakaždým to vyzerá úplne inak a niekedy si tie vlasy robím aj na trikrát.

To je odo mňa dnes všetko, posielam Vám pusu (a lásku!)

❤