.dievča poď (alebo radšej nie!)

V určitých veciach som veľmi staromódna. Nie vždy, nie v každom životnom smere, no sú veci, ktoré mi vadia. Verím v Boha, nemám nič proti zväzku dvoch ľudí rovnakého pohlavia, nevadí mi, ak spolu vychovávajú deti, akceptujem, ak sa žena rozhodne podstúpiť interupciu tehotenstva (ja by som to ale spraviť nedokázala, no podľa mňa by si mal každý strážiť svedomie podľa seba a tiež znášať následky závažných rozhodnutí, ak to tak niekto cíti, myslím si, že by mu to nik nemal zakazovať), som za, aby žena, ktorá má bábätko, zároveň bola zaradená do spoločnosti bez toho, aby ju niekto posielal preč z miestnosti. Podporujem „bra free“ politiku, silné ženy na ešte silnejších pozíciach a šikovné ženy za volantom. Čomu však vôbec nerozumiem je to, ako dokážu niektoré dievčatá či slečny konať nezodpovedne, povrchne a bez hrdosti…

Áno, aj toto je vec, ktorú by sme si mali strážiť každá sama a konať podľa seba, ale mám pocit, akoby si to dnes dievčatá neuvedomovali, že svet nie je len o tom, aký môže byť „super piatok“ v štýle opijem sa, zatancujem a ráno sa zobudím v cudzej posteli. Nie som ten typ, ktorý by tvrdil „sex až po svadbe“, pretože si myslím, že vo vzťahu to musí fungovať vo všetkých smeroch, ale to, čo dnes dokážu niektoré baby stvárať, nedokážem pochopiť, nech už sa na to pozerám z akéhokoľvek uhla. Aby som to definovala a uviedla na pravú mieru. V Bratislave bývam v dome so skvelými ľuďmi, okrem iného s dvoma chalanmi. Niekedy mi lezú na nervy, lebo si nevedia umyť riad, ale inak si spolunažívame veľmi pekne. Obaja sú veľmi milí, dobre vychovaní, slušní a ako by povedal jeden z nich, sú „v pohode týpci“. Jeden vyzerá (a niekedy sa aj správa) ako manekýn, druhý už ním je. Typ chlapcov, ktorým by ste urobili z posledných vajíčok v chladničke praženicu, ak by Vás o to poprosili…(Ovšem, iba vtedy, ak by ste boli typ dievčaťa, ktoré nemá vzťah k svojmu jedlu, ako napríklad ja.) Ľúbia sa zabaviť či iné veci. A sem-tam ráno, keď vychádzam z izby, stretnem v chodbe či v kuchyni neznámu (podľa mňa násťročnú) slečnu, buď od hanby s hlavou sklonenou dolu alebo s úsmevom na perách, spokojnú so svojím výkonom. A vždy sa tak zamyslím, ako by som sa na jej mieste asi cítila ja. V cudzom dome a s cudzím chlapcom (a argument, že už ho pozná aspoň 8 hodín, naozaj nie je relevantný)…Hodinové lásky, chvíľkové nadšenie. Neviem, je mi strašne ľúto, ako dokážu byť mladé dievčatá naivné, detinsky hlúpe a nevedomé. Žiadna zodpovednosť a túžba niečo za každú cenu „zažiť“. Akoby to bol jediný zmysel života. Ako to vnímate Vy? Som príliš „old school“, ak žijem skôr v štýle:

„dievča poď, viem, si trochu iná
odchádzaš skôr než ťa muž zahreje“?

V podstate je každého vec, ako koná, ja som sa Vám dnes chcela len trošku posťažovať a vyjadriť pohoršenie a možno zistiť, že v tom nie som sama a rovnakí mimozemšťania ako ja ešte stále chodia po uliciach. 😀 Lebo keď mi niekto povie „Ivka, s Tebou nie je žiadna sranda“ len preto, že sa držím istých zásad, ktoré by mali byť pre (zadanú) ženu, podľa mňa, samozrejmosťou, už naozaj neviem, či som sa tu nepresunula z inej doby.

A tak trochu z iného sveta pôsobím možno aj v tomto outfite. Bezhranične som si celú kombináciu zamilovala a cítim sa v nej rozprávkovo. Teta ju síce v električke predýchavala o čosi dlhšie, no turistom na hrade sa páčila. 🙂 Ak by som šla niekomu na svadbu, asi by som volila práve tento outfit! Samozrejme, výstrih by som v takom prípade poriešila tak, že by som ho vyplnila čipkou, no na bežné nosenie mi jeho hĺbka nevadí.

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Natália Jakubcová

Šaty: Shein, Topánky: F&F, Kabelka: LYDC (na ZOOT ešte v sivej verzii), Sako: H&M (stará kolekcia), Čelenka: Čarbičková, Hodinky: Ops! Objects, Náušnice: Addict,