Ženy (v čiernom) na bielom.

0 Flares 0 Flares ×

Malé ženy, veľké ženy, pekné ženy, krásne ženy, šikovné ženy, pohodové ženy, mladé ženy, ženy v rokoch, superženy, ženy elegantné, ženy vyzývavé, ženy bojovníčky, ženy hrdinky. Všetky tieto ženy (a ešte trochu viac) denne stretávam, denne s nimi komunikujem, denne sa pohybujú vôkol mňa a denne ich obdivujem. Každá iná a jedinečná…
Hráme svoje úlohy, snažíme sa držať tempo. Doma varíme, upratujeme, staráme sa, pečieme, vonku učíme sa, pracujeme, snažíme sa. Milujeme, hráme sa, nenávidíme, hneváme sa, vypíname, tešíme sa. Máme svojich mužov, osudových či platonických, máme svoje starosti, banálne či fatálne, máme svoje vrásky, na koži či z lásky. Každá sme iná a každá jedinečná…

A predsa by sme chceli vyzerať všetky rovnako! Ako z titulky magazínov, ako z videoklipov. Mať krásne dlhé nohy, dlhé husté vlasy, široký úsmev a výrazné lícne kosti. Plné pery, dobrú postavu, pevný zadok a skriňu plnú handier. K tomu nevinný pohľad, super prsia a iskričky v očiach. Nech nás zbožňujú, nech nás obdivujú, nech sme sexi a v pohode. Že nie? Prečo sa potom trápime pri pohľade na ručičku na váhe? Prečo si nedáme ten smotanový koláč, čo vyzerá, akoby ho práve zniesol z neba sám anjel? Prečo špúlime do kamier pery ako kačičky a prsíme sa do objektívu? Prečo? No lebo! Žijeme v divnej dobe, dievčatá, dámy a slečny. No musíme si uvedomiť, že internet a magazíny sú len jedna obrovská bublina. Nič z toho, čo vidíme v časopise a kampaniach nie je predsa reálne. Dokonca ani tie krásky na Instagrame, ktoré majú milión a päť nasledovníkov, nie sú ničím špeciálne. Viete, koľko takých špúliacich tam ešte okrem nich je? „Habadej!“ Čím ďalej, tým viac, sa snažíme prispôsobiť okoliu a trendom, pričom potláčame samé seba. Nechcem, aby to vyznelo nejako feministicky alebo čo, no dôležité je, aby sme sa páčili najmä sebe! Čím som staršia, tým intenzívnejšie vnímam, ako starne aj moje okolie a ako vníma moju osobu. Názory sa zrazu menia, rovnako ako aj veková skupina ľudí, v ktorej sa pohybujem. Keď som bola o čosi mladšia, mala som „mindráky“ nosiť dioptrické okuliare na verejnosti. Nosila som ich iba po dome či pred tabuľou. Bola som totiž názoru, že s nimi vyzerám ako ošklivka Betty a bála som sa, že sa mi budú smiať. Ešte predtým, než som začala nosiť okuliare, som mala na zuboch strojček. V tom čase som sa neusmievala. Veď kto by sa s toľkým kovom v ústach rád škeril? Okrem toho, vôbec to nebolo (podľa môjho názoru v tom čase) pekné. Ako každé dievča v teen veku som sa chcela páčiť a tak som vymýšľala všemožné spôsoby, ako sa priblížiť tomu, čo práve letí. Síce som stále mala taký ten svoj štýl, potajme som dúfala, že sa raz ráno zobudím a budem vyzerať minimálne ako Alena Shishkova. Nepodarilo sa. Dodnes sa zobúdzam ako Ivanka Petrušová, dokonca s omnoho silnejšími dioptriami než pred časom, no verte mi, dá sa s tým žiť. Tie okuliare sú, ako som počula neraz z úst cudzích ľudí, veľmi sexi. Strojček už síce nenosím, no ak vidím slečnu v mojom veku so strojčekom, dúfam, že sa usmieva čo najviac. Veď je to také krásne! Že nemám rovné vlasy po pás? A čo, mám sa teraz zblázniť? Viem piecť, variť a postarať sa o seba i o svojho milého. A dokonca ma to i baví. Tie vlasy mi v budúcnosti predsa rodinu nenakŕmia…

Myslím, že si na seba samých musíme zvyknúť. Nebáť sa pozrieť do zrkadla, na svoju fotku, na svoje ja. Či už z vonku alebo zvnútra…Než som stretla Petra, môjho priateľa, mala som veľa komplexov. Aj tie prvé mesiace, keď sme boli spolu a ešte sa oťukávali, som sa v určitých situáciách hanbila a neukázala by som sa mu neupravená. Ale ako čas postupne plynie, viem, že je úplne jedno, či mi vlasy stoja naľavo alebo napravo, aj tak sa mu budem páčiť a budeme sa ľúbiť. Nemám problém ísť von nenalíčená, odchádzať z fitka s morkou hlavou a tvárou červenou ako paradajka, upiecť si koláč a následne ho celý zjesť. Zmenili sa mi hodnoty, priority a pohľad na svet. Lebo nejde o to, ako vyzerám, ale aká som a ako sa spolu cítime.

A každá žena má právo cítiť sa krásna a mala by sa tak cítiť každý deň! Lebo ste/sme krásne! Nie preto, lebo máme plné pery či dobré prsia, ale preto, lebo sme samé sebou, každá jedinečná a nenapodobiteľná, šikovná, pracovitá a okrem toho máme ešte aj mnoho iných ~~napr. posteľných~~ kvalít…Ženy sú úžasné bytosti. Ako povedal jeden môj známy, „ženy sú oveľa krajšie, než vyzerajú“.

Dnes je to o čosi iné, než zvyčajne. Som skôr taká panička, než lady, ale aj tak sa mi to páči! Nohavice sú najpohodlnejšie na svete a sedia úplne perfektne, preto ich asi budem nosiť viac než často. Aj spolu s bundou som si ich priniesla z Cypru (neverili by ste, aké super obchody tam mali) a pravdepodobne bude táto kombinácia mojou novou najobľúbenejšou „rýchlovkou“ (tak volám outfity, ktoré nosievam v čase, kedy potrebujem rýchlo a efektívne odísť z domu, vybaviť potrebné veci a vrátiť sa naspäť domov). K tomu nové topánky od Baťu, ktoré som, ako inak, ulovila v zľavách a „školská taška“, bez ktorej by som PC, papiere a knihy nosila asi v taške z Ikey, lebo nikde inde by sa mi nevmestili. 😀

Toľko dnes k ženám a outfitu, prajem krásny utorok a k tomu zdravé sebavedomie každej a jednej mojej čitateľke. Lebo máte byť na čo hrdé!