Ženy sú silné. Ženy vedia byť silné. Niekedy viac, inokedy menej. No v podstate toho znesú viac než len veľa. Od bežných starostí všedných dní, cez prácu, školu, domácnosť, starostlivosť o malé alebo veľké deti (áno, o chlapoch je reč), zabíjanie pavúkov, montovanie žiaroviek, výmenu kolies na autách, až po zachraňovanie zranených vtáčat, rodiny a niekedy, bohužiaľ, svojej hrdosti. Nie je to paradox, že sme také všestranné a úžasné (Áno, sme! O nič menej či viac- možno trošku- než naši muži, samozrejme.), no aj napriek tomu si niekedy necháme láskou pomotať hlavu natoľko, až ich obe postupne stratíme?
Často sa stáva, že popri všetkom na svoju (asi vnútornú) silu zabúdame. A prečo? Lebo nám niekto povie niečo, čo počuť nechceme. Niečo, čo nás zraní vnútorne i navonok. Niečo, čo nás donúti premýšľať nad vecami, ktoré vonkoncom nie sú podstatné.
Nikdy nikomu nedovoľte, aby o vás pochyboval. A čo je ešte viac, nikdy nedovoľte, aby ste pochybovali o sebe vy samé! Zbytočne vás to vyčerpáva (psychicky či fyzicky), podlamuje vám to nohy a kradne nápady. Aj keď je to často jednou z najťažších vecí, ktorú v daných situáciách môžete spraviť, skúste sa postaviť na zem pevne, oboma nohami, konečne odhoďte ružové okuliare a nezabúdajte na to, že ste krásna, (napísala by som, že za každých okolností a vo všetkých situáciách, ale asi vieme, že to tak úplne nie je, čo? 🙂 dôležité je však nájsť niekoho, v koho očiach budete vždy tá naj), silná, inteligentná a hrdá žena, ktorú len tak niečo nezastaví.
Aby sme predišli nedorozumeniam (čau mami, krstná mama, Marcelka a všetci ostatní členovia mojej rodiny), ja sa mám skvelo, som zamilovaná už viac ako dva roky úplne po (i nad) uši, aj keď je pravda, že z času na čas by som Petrovi najradšej vykrútila krk, no len sa tak zamýšľam. Mám vo svojom okolí toľko skvelých žien rôzneho veku, no tak veľmi ma bolí, keď vidím, ako sa niekedy trápia. Keď vidím, ako sa snažia, ako robia všetko pre to, aby boli všetci spokojní, ako sú stále krásne a úspešné, no aj tak im to vesmír nedokáže plnohodnotne vrátiť.
A viete, čo ešte nechápem? Prečo sú ženy a muži z tak rozdielnych svetov! Keď žena povie, že by si priala dostať kvietok (celkom skromne, žiadna kytica), prečo nemôže muž naštartovať auto, motorku, bicykel či kúpiť električenku a ísť nejaké to steblo kúpiť. Veď nechceme žiadne koše s ružami za 100€ (akože nepohrdla by som, ak by mi ich niekto chcel z lásky darovať, no netrvám na tom), stačí nám jedna stonka. Či? Keď chce muž sviečkovú/koláč/raňajky do postele/posteľ na raňajky, ideme sa potrhať, aby sme im to splnili…Ale to sme my, ženy, obetavé, milujúce, s materinským inštinktom už od narodenia, chápavé, nápomocné, zamilované.
Ľúbte sa, aj keď už nie je valentínska nedeľa, nezúfajte, že nedostávate kvety a pokúste sa nájsť to pozitívne, čo Vás napĺňa. Napríklad nejaké pekné topánky…(Ak „ma“ čítate prvýkrát, článok a moje slová berte s rezervou. ;))
Prajem úspešný týždeň, dievčatá a dámy (a niekoľko pánov)!
Love, peace and fashion Ivanka
Foto: Peter Antal
Topánky: Humanic, Pančušky: Bepon, Kabát: Second-hand (Mango), Šaty: odtiaľto, Kabelka: Pinkhead.eu, Náušnice: Ebay, Prsteň: Swarovski
Vystihla si všetky moje pocity jedným dychom. Vždy zladený outfit tomu pridal ešte štýlovú bodku 🙂
Ivanka ja nemám slov! tento tvoj článok sa ba priam dotkol mojho srdca… neskutočne vieš vystihnúť pointu krása! 🙂
Skvelý článok, čistá pravda. Tiež mám vo svojom okolí kopu úžasných žien, no často sa nájde nejaký ch.j ehm chlap, ktorý ich zneistí, pošlape a zhodí. No ony sa vždy otrasú a znova sa postavia na nohy, no bohužiaľ často o niečo slabšie. Nie je to fér.
Našťastie môj muž ma podporuje a miluje, a aj keď ma občas tiež vytočí, je super. A aj ten kvet mi čas od času donesie a nemusím ani nič povedať 🙂
NITA
Moc krásně napsané! Ty šaty jsou taky nádherné!