.štyri & #kracamsizasvojim

Pamätám si to celkom presne. Mala som osemnásť. Bola sobota, niečo pred obedom. Večer predtým som bola na diskotéke a plány na víkend boli jasné – sobota s prívlastkom upratovacia, nedeľa zase oddychovacia. Práve som vysávala svoju detskú, keď mi na Facebooku prišla správa. Vraj, či nejdem večer na drink a mám zavolať aj kamošku. Moja prvá myšlienka bola – fíha, to by som šla. (Poznámka na okraj – pozvanie prišlo od pohľadných chlapcov – jedného môjho známeho a jeho kamaráta Petra, ktorého som v tom čase nepoznala.) Nasledovala ďalšia myšlienka – to mi asi neprejde. Keďže som bola vonku večer predtým a mamina bola vo výchove celkom striktná, ani som nedúfala, že by mi to dovolila. Urobila som, čo som mala a popri tom, ako som niesla vysávač na miesto, som s malou dušičkou prehodila na maminu „osudnú“ otázku. Srdce mi bilo ako bláznivé, som si istá, že sa mi triasol aj hlas!

Aby ste si nemysleli – mamina nie je tyran, je to len „protivná matka„. 😛 Vždy pre mňa chcela len to najlepšie a ako každá starostlivá mama sa stará o to, aby mi nikto neublížil. A ako iste viete, chlapci (či dnes skôr muži) sú kapitola samá o sebe, takže chodenie vonku „do baru“ po zotmení pripadalo do úvahy len zriedka. Preto som sa, pravdu povediac, aj trochu hanbila opýtať, či smiem ísť opäť vonku, keďže som bola večer predtým. Nechcela som byť drzá a ani trúfalá. Mamina mi však dala nečakanú odpoveď: „Choď“. Chvíľku som neverila vlastným ušiam, no keď som sa spamätala, snažila som sa, aby na mne moje neskutočné nadšenie nebolo poznať. Odišla som do izby a tam som s nadšením odpisovala kamarátovi, že sa večer vidíme. Keďže moja kamarátka nechcela ísť, šla som s dvoma chalanmi napokon sama. S-A-M-A!

Slušné dievča

Ja, slušné dievča, ktoré sa večne v chlapčenskej spoločnosti červenalo a prehodilo najviac tri vety – a aj tie so sklopeným pohľadom, som sa zrazu ocitla v cocktail bare s dvoma chalanmi. A tu som spoznala Petra. Bolo 14. septembra, vonku babie leto a predo mnou posledný ročník na strednej.

Počas celého večera som hypnotizovala pohár pred sebou, miešala kocky ľadu a to, ako sa hanbím, bolo jasné všetkým okolo. Bolo mi však príjemne – „kecali sme“ a smiali sa. Peter ma odviezol domov a pokračoval o pár zákrut ďalej. Presnejšie – o štyri. Bývame totiž len niekoľko ulíc od seba a dovtedy sme o sebe vôbec nevedeli! Vďaka Facebooku sme si po našom stretnutí „prepísali“ hneď niekoľko dní v rade a o pár dni neskôr ma k nim pozval na kávu. A niekedy vtedy, v teplákoch na ich modrom gauči, medzi scénou zo Star Treku a šálkou kávy, obaja sediac niekoľko metrov od seba, sa to v nás zlomilo. Peter, moja prvá ozajstná láska, „nevychovanec“ z auta, s iskrou v oku, ktorá mi dokáže dodnes podlomiť kolená.

Do dnešného dňa nemôžem uveriť tomu, ako to vesmír/Boh/osud zariadil. V živote sa podľa mňa nič nedeje len tak a to, že sme sa stretli, nebola náhoda.

.štyri

Dnes sú to viac ako štyri roky. Práve ležíme u nás doma na gauči a pozeráme novú verziu Star Treku. (: Po mojej pravej ruke Petrík, po mojej ľavej mamina. A je mi úsmevne, keď si spomeniem, čo všetko sa zmenilo. Pamätám si, ako prišiel Peter prvýkrát k nám – všetci sme boli ako na ihlách, vládla „hustá“ atmosféra. Nik nechcel nič pokaziť a všetci si držali odstup. Teraz tu na sedačke ležíme ako tulene a spoločne sa smejeme. Ťahá mi kútiky úst a som spokojná. Spokojná a šťastná, že ich mám. Moju lásku na jednej strane a môjho strážneho anjela na druhej. Alebo v oboch z každého trochu.

Peter

Týchto päť písmen a osoba, ktorá sa za nimi skrýva, predstavujú pomerne veľkú časť môjho šťastia. Peter je človek, ktorého milujem, ktorého si vážim a ktorému verím. Veľa sme si toho spolu zažili a vzájomne jeden druhého naučili. Spolu tvoríme, „rastieme“, robíme chyby. Cestujeme, napchávame sa, počúvame hudbu, leňošíme, smejeme sa, snívame. Pracujeme, vymýšľame, nudíme sa, nadávame, tešíme sa. Milujem ho, pretože ma (okrem iného) naučil počúvať dobrú hudbu, púšťa mi kvalitné filmy, škrabká ma na chrbte, kupuje mi koláče, vie ma rozosmiať, nepochybuje o mne, vie mi poradiť a dokáže ma usmerniť. Vážim si ho.Som tu pre neho a on je tu pre mňa. A dúfam/verím/modlím sa, aby to takto ostalo minimálne do konca života.

#kracamsizasvojim

Za štyri roky máme nespočetné množstvo spoločných zážitkov, navzájom si pomáhame a inšpirujeme sa. A tiež máme množstvo spoločných nápadov. Jedným z nich bol aj Walker’s, ktorý dnes už ako projekt „fičí“ a ja mám z toho deň čo deň obrovskú radosť.

Možno poznáte značky trendových ponožiek ako napríklad Fusakle alebo Moon Socks. Farebné bláznivé ponožky, ktorých časť produkcie vzniká u nás vo Svite, vo firme Tatrasvit. Táto značka má dlhodobú históriu a veľa skúsenosti, za sebou tiež zákazníkov z celého sveta – vyrábali sa u nás ponožky napr. pre HUGO BOSS alebo Cerruti. V neposlednom rade disponuje tiež výbornou kvalitou. Dlho jej však chýbala vlastná línia ponožiek, ktorá by kráčala s dobou, bola by „fashion a trendy“, pre neho aj pre ňu, na každú príležitosť. Rozhodli sme sa to s Petríkom zmeniť, dali hlavy dokopy, zvážili pre a proti a napokon vdýchli život značke Walker’s. Firma má dlhoročnú históriu, no trochu sa zasekla v čase a naším cieľom bolo a je postaviť ju na domácom trhu na nohy. Aby každý vedel, že aj na Slovensku vieme robiť skvelé kvalitné veci, ktoré sa môžu ľuďom páčiť a ktoré budú s radosťou nosiť. ♡ „Hlavný mozog operácie“ je Peter, ja som skôr usmerňovač a hecovač, no z projektu sa teším hádam aj viac než on. (:

Rozhodli sme sa ísť cestou elegancie. Zvolili sme farby, niekedy trochu retro či geometria. Vo výrobe je práve jesenná kolekcia, ktorej časť môžete vidieť na fotkách a aktuálne už pracujeme aj na špeciálnej vianočnej limitke! Minulý týždeň sa nám podarilo s druhom Diagram vyhrať na Trenčín Mesto Módy aj ocenenie Zlatá Fatima v kategórii pančuchový tovar. 🙂 Snažíme sa stále zlepšovať a vymýšľať tie najlepšie produkty, tak verím, že ak od nás nejaký vyskúšate, budete spokojní.

Prajem krásny večer!