.správny čas & nohy v teple

0 Flares 0 Flares ×

Tak si tu v tento utorkový večer sedím, dojedám posledné sústa môjho obľúbeného karí, ktoré som si pred hodinkou urobila a rozmýšľam nad všetkým, čo sa mi za posledné dni v živote udialo. Čo myslíte, koľko podnetov človek zvládne a podľa čoho sa telo a myseľ rozhodujú, či z nich budú unavené alebo nie? S odpoveďou sa neponáhľajte, jednoznačná asi ani neexistuje. Uplynulé dni som mala pomerne aktívne a sama sa čudujem, koľko energie mi po tom všetkom ostalo. Niekedy nezvládnem ani jeden deň medzi ľuďmi, inokedy “idem ako raketa” a nerobí mi problém nič (a nik). Zvláštne, ako to s tou našou hlavou funguje, nie?

Riešime teraz ten byt – pomerne vo veľkom a intenzívne. Počas víkendu sme s Petrom kompletne “prehrabali” tri weby plné nehnuteľností v šiestich lokalitách v Bratislave. Je to náročné časovo a psychicky, ale poviem vám, že sme sa pri tom aj dobre zabavili – najskôr na niektorých bytoch a ich bizarných riešeniach, potom na nereálnych cenách, neskôr na interných vtipoch a napokon sme sa smiali už len zo zúfalstva. Po smiechu však býva plač, tak len dúfam, že tento scenár nenastane. 😀

A veľa si plakal?

Napokon, už som si “predplakala” tri dni pred Vianocami, kedy som mala ísť podpisovať rezervačku na jeden byt, ktorý sa nám veľmi páčil, no napokon sme zistili nezrovnalosti pri vlastníctve bytu a nechceli sme riskovať, tak sme si to dve hodiny pred podpisom rozmysleli. Viete si to predstaviť – ja už kompletne naladená na kúpu, v hlave usporiadaný nábytok, šatník, kuchyňa, v záložke v počítači vybratá sedačka a zrazu – bum, problém, nič z toho. Úprimne, sama zo seba som prekvapená, ako veľmi som dokázala plakať a ako ma to vzalo. A konečne som pochopila otázku Vila Rozborila v relácii Modré z neba “A veľmi si plakal?” Očividne Vilo tiež niekdy kupoval byt a nevyšlo to….

Anyway, nie o tom som chcela. Tak sa tu pri tom karí zamýšľam, že kúpa bytu, to je už vlastne taká naozaj “dospelácka” vec, ktorá si vyžaduje zodpovednosť. A sama pre seba si kladiem otázku, či je ten správny čas. Sme na to pripravení? Je to dobré rozhodnutie? Zvládneme to? Až sa mi z toho chĺpky na rukách zježili…

Správny čas

Čo vlastne ovplyvňuje závažné životné rozhodnutia? A sú naozaj také závažné alebo im tú dôležitosť pripisujeme zbytočne, respektíve nezveličujeme niekedy trochu? A existuje vôbec niečo ako “správny čas”? Kedy je správny čas, aby dieťa začalo chodiť? Kedy je správny čas, aby sme sa začali učiť cudzí jazyk? Kedy je správny čas ochutnať zakázané ovocie? Kedy je správny čas dospieť? Kedy je správny čas (a miesto a osoba) na prvý sex? Kedy je správny čas niekoho požiadať o ruku? Kedy je správny čas vydať sa? Kedy je správny čas mať deti, kúpiť si byt, auto, plniť si sny, túžby, čokoľvek? A vôbec, kedy je správny čas na život?

Motivátor by vám asi povedal: Teraz! Teraz je ten správny čas na všetko. Osloboďte sa od toho, čo vás zväzuje a užívajte si život plnými dúškami. Dajte výpoveď v práci, presťahujte sa, rozíďte sa, zíďte sa a neviemčoešte. Podľa mňa ten “správny čas” nastáva, keď vám to povie intuícia. Keď TO jednoducho cítite – možno vám z toho začne mykať pod pravým okom (v tom prípade je napríklad čas sa rozísť, lebo to môže byť od nervov), možno sa vám rozlejú v bruchu motýle (to je ten opačný extrém, a síce čas na lásku so všetkým, čo k tomu patrí), možno pocítite naplnenie (v tom prípade viete, že ste tam, kde byť máte a robíte to, čo milujete) a možno vám len hlas vo vnútri vašej hlavy povie to magické áno.

Dvakrát meraj, raz strihaj

Život je super, niet o čom. Má svoje up & downs, ktoré ho robia krásnym. Jasné, keď je tých downs viac, máme pocit, že je celý svet proti nám, ale netreba sa vzdávať. Život si treba užívať, niekedy viac zariskovať a objavovať. No nie je na škodu mať na pamäti, že si ho treba užívať zodpovedne. Naučiť sa počítať a prepočítať si, vedieť, chcieť vedieť, učiť sa, poučiť sa.

Moja intuícia mi práve teraz hovorí, aby som išla spať, lebo ráno budem mať kruhy pod očami a nebudeme sa mi chcieť vstávať. No a hovorí mi aj to, že máme ísť do toho. A síce sú niekde v kútiku mojej mysle malé pochybnosti, verím, že bude všetko fajn a že jej môžem veriť. Tak teda, držím si palce, nech všetko dobre dopadne a nech mám čoskoro nohy v teple vo svojom.

Nohy v teple

A keď už som pri tých nohách v teple, v rovnakom duchu tu je aj dnešný outfit. Pohodlný, teplý a s nohami v teple! Lebo pri tých kopcoch snehu sa vlastne inak ani nedá. 🙂 Táto zelená bunda mi pribudla do skrine minulý rok. Hádam, že po lyžiarskej bunde je to najteplejšia bunda, ktorú mám. A podľa frekvencie nosenia sa pomaly radí aj k mojim najobľúbenejším

Jej obrovskou výhodou je to, že je kvalitne podšitá. A síce navonok pôsobí ako klasická parka, podšívka skrýva kvalitné páperové časti, ktoré zaručujú maximálny komfort & teplo. Je síce ťažšia, čo sa váhy týka, ale pri tých vrstvách si to človek počas zimy až tak neuvedomí.

Pri tomto outfite som sa opäť držala prímarne jednej farby, a to khaki zelenej, v ktorej mám v outfite okrem bundy aj džínsy a farebné akcenty na šále. Doplnila som ju krémovou v podobe teplej mikiny s rolákom, Timberlandami a vínovo-žltými doplnkami.

Foto: Peter Antal

Topánky: Timberland (široká ponuka Timberlandov teraz v zľavách TU), Nohavice: Mango (staršia kolekcia, podobné TU), Rolák – mikina: Answear // MANGO (k dispozícii online TU), Šál: Primark, Bunda: Answear // Review (staršia kolekcia, nič podobné sa mi nájsť nepodarilo ), Čiapka: Primark, Kabelka: Olympus taška na foťák (k dispozícii TU)

Love, peace and fashion

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Veľmi dobrý článok Ivanka. Držím vám palce, aby vám to s bytom vyšlo podľa predstáv. Pamätám si keď sme tento krok riešili my a veru, ako píšeš, nie je to malina. Ale dá sa to, nestrácaj nádej 🙂

    NITA
    NEW POST

  • Ako vždy krásne fotky. Držím palce s bytom. Ale ak Vám nejaký byt nevyšiel, tak Vám nebol súdený. Naozaj. Ja som kupovala byt minulý rok, moja priorita bolo okno v kúpeľni. Nakoniec to celé dopadlo skvele, ale aj tak mi to prišlo ako vážny a seriózny krok v živote, tak som ho hneď vyvážila piercingom do tragusu. Načasovanie na všetky dôležité kroky v živote, či už malé alebo veľké je individuálne a tak je to dobre.