.zrakové klamy & druhá šanca

0 Flares 0 Flares ×

„Vyzeráš oveľa mladšie než na fotkách!“ Tak práve túto (či podobnú) vetu zvyknem počúvať celkom často. Čas od času sa „mladosť“ strieda s výškou-nevýškou alebo začudovaním nad farbou hlasu. Že vyzerám „naživo“ tučnejšie či škaredšie, to mi do očí ešte nik nepovedal, ale som si istá, že si to už niekto určite pomyslel…

Zrakové klamy

Vždy ma fascinuje, ako si dokážeme o niečom či o niekom utvoriť v hlave obraz ešte predtým, než mu čelíme tvárou v tvár. Aj mne sa to stáva, nebudem klamať. Väčšinou v prípade, keď ideme na nové miesto, ktoré som videla predtým len na fotkách a mám o ňom v hlave nejakú skreslenú predstavu. Kedysi som to takto mala aj pri ľuďoch, no akonáhle sa človek začne intenzívnejšie pohybovať v online svete, naučí sa tieto „zrakové klamy“ filtrovať a pred stretnutím už neočakáva vôbec nič. Tzv. vzťahová tabula rasa. Napokon, množstvo týchto zrakových klamov býva často aj životných klamov, takže je lepšie brať veci s nadhľadom a mať vo väčšine prípadov neutrálny postoj.

Ja osobne som bývala kedysi často prekvapená. Ľudia, ktorí sa v šoubiznise prezentujú ako milé a vrúcne osoby, sa mi väčšinou pri osobnom kontakte javili úplne inak. A naopak, tí, ktorí pôsobili pred kamerou či z fotiek drzo, sú v skutočnosti ľudia s obrovským srdcom. Každý sme však nejaký, všakže? 🙂

Čo tým chcem ale povedať – nedajte sa opantať, nerobte si ilúzie, neverte všetkému, čo vidíte, buďte kritickí v situáciách, ktoré si to vyžadujú a majte správny nadhľad. Keď „brázdite“ online svet, snažte sa v hlave oddeliť, čo je skutočné a čo naaranžované a vždy myslite na to, že na druhej strane sú len ľudia. Rovnako zraniteľní ako vy, s rovnakými problémami, starosťami a radosťami.

Druhá šanca

Šatník si triedim (ne)pravidelne. Väčšinou sezónne, keď potrebujem vymeniť pozíciu zimných svetrov s ľahkými topmi či upratať kabáty a vytiahnuť šaty. To, čo sa už nosiť nechystám a stále vyzerá ako nové, to dostáva druhú šancu. Niečo putuje do zberných košov, iné v taške v čase zberu spodnej bielizne do predajní Intimissimi či do H&M (tu môžete odovzdať v taške akýkoľvek textil v akomkoľvek stave a od akejkoľvek značky – H&M sa potom stará o jeho recykláciu a následné opätovné využitie).

Posledný rok som však veľa vytriedených vecí len odložila stranou a zatiaľ o ich ďalšom osude nerozhodovala. Množstvo týchto vecí je v perfektnom stave a rada by som ich posunula ďalej, no keďže viem, že popri sťahovaní budem triediť opäť, čakám, kým to budem mať nachystané všetko a následne sa rozhodnem, čo ďalej. Niečo dostane druhú šancu cez online svet, niečo sa možno podarí aj tvárou v tvár – napríkald cez SWAP. Asi niečo odovzdám aj v Nosene či do predajne H&M. A je dosť možné, že nejaký ten kúsok sa vráti späť do skrine – lebo aj to sa občas stane.

Práve posledná spomínaná možnosť sa mi stala aj pri tejto sukni. Kupovala som ju viac než osem rokov dozadu v sekáči a keďže som ju istý čas nenosila, pretože mi nevyhovoval jej strih, bola v kôpke na vytriedenie. Časom som si to však rozmyslela, keďže sa mi mierne zmenila postava a už nebol dôvod tento nadčasový kúsok „vyhodiť“. A ja sa tomu veľmi teším, pretože viem, že mi bude slúžiť ešte dlhé roky a vždy si pri pohľade na ňu spomeniem, že je dôležité nakupovať s rozumom a prezieravo.

Tento raz som ju ladila do jemného retro štýlu – doplnila som ju jednoduchým svetrom s prúžkami, kockovaným á-čkovým kabátom a mojimi obľúbenými čižmami, ktoré nosím túto sezónu snáď zo všetkých topánok najviac.

Vlastný rozum

Nie som „eko“ a ani „zero waste“. Nakupujem. Často. Oblečenie, potraviny, všetko, čo k životu potrebujem. Nie som bez viny. No to, čo robím a ako to robím, si plne uvedomujem a snažím sa pri všetkom viac rozmýšľať. Doma triedime odpad a recyklujeme už dlhé roky, takže je pre mňa úplne prirodzené, že idem do žltého kontajnera čo i len s jednou fľašou alebo Tetra Pakom. Zbytočne nenechávam tiecť vodu, snažím sa na nákupy nosiť vlastnú tašku a ak náhodou zabudnem, beriem si z predajne papierovú krabicu, do ktorej nákup následne ukladám. Ak sa to dá, nekupujem zbytočné plastové obaly. Kávu so sebou pijem už len zriedka, väčšinou si snažím nosiť môj Keep Cup. Keď nakupujem oblečenie, vyberám si veci, o ktorých viem, že sú nadčasové a 100% pasujú do môjho štýlu. Nakupujem v klasických obchodoch, online a aj v sekáčoch – no vždy len to, čo naozaj vynosím.

Minule ma tu niekto zahriahol, že vás „hecujem“ do nakupovania. A úprimne, zasmiala som sa na tom, no sčasti ma to aj urazilo, pretože to vyznelo tak, že moje čitateľky sú hlúpe a nemajú vlastný názor. A ja viem, že všetky, ktoré ma čítate, ste uvedomelé, sčítané a inteligentné mladé ženy či matky, ktoré nenasledujú stádo a nepotrebujú nikoho, aby im niečo prikazoval. Viem to, pretože som sa s mnohými z vás stretla a istým spôsobom ste moje dievčenské „soulmates“. Máte vlastnú hlavu a dokážete vyhodnotiť, ktoré moje odporúčanie či tip na nákup budú pre vás osožné a ktoré zase nie.

Je super, že tu máme „eko“ blogerky, ktoré nám ukazujú, ako žiť lepšie a ohľaduplnejšie k prírode a okoliu. Ja sama ich rada sledujem a aj keď nie som schopná nasledovať všetko, čo odporúčajú, verím, že aj malé zmeny pomôžu. No nemôžeme sa predsa teraz všetky zaoberať rovnakou témou a najmä, nie som pokrytec, že vám budem kázať vodu a piť víno – tým nechcem povedať, že tieto dievčatá sú pokrytecké. Myslím to tak, že ak by som sa týmito témami začala zaoberať ja a chcela ich medzi vás šíriť, tak by som vám klamala – pretože tiež si dám čas od času minerálku v plastovej fľaši, papierové lístky hodím do zmiešaného odpadu a miesto električky sa do mesta zveziem autom, lebo som v danom momente lenivá.