.o (dobrých) rozhodnutiach

0 Flares 0 Flares ×

Niektorí ľudia zvyknú hovoriť, že to, čo má prísť, neovplyvníš. Vraj je všetko vopred dané a veci sa dejú tak, ako sa diať majú. Ja to tvrdiť nezvyknem, ale nepopieram, že na tom nie je niečo pravdivé. Čas od času ma chytí nostalgia a sentiment, kedy premýšľam nad tým, čo by bolo keby…Najmä vo chvíľach, keď sa ma ľudia pýtajú, „prečo“. Prečo som si vybrala školu takú, akú som si vybrala, prečo som začala blogovať, prečo som skončila v Bratislave, keď som mala plány odísť za hranice, prečo sa väčšinu času obliekam elegantne, prečo žijem ja tu a Peter doma v Tatrách, prečo mám teraz svetlé vlasy a potom ďalšie prečo, prečo a prečo…

Nuž, život plynie, veci sa dejú a rozhodnutia sa realizujú. Môj život ovplyvňuje život niekoho druhého či tretieho a potom zase naopak. Keď chcem fungovať, musím vedieť robiť kompromisy a pozerať sa na problémy aj zo strany druhého človeka. Život je vo veľkej miere o rozhodnutiach. Tie sú niekedy dobré, inokedy horšie, no v podstate to, akými sú či boli, sa ukáže až časom. Keď som chodila na strednú školu, niekedy v štvrtom ročníku, lákalo ma zbaliť si po maturite kufor a ísť si plniť sny za hranice. S nemeckou maturitou z našich „biliniek“ by to nebol veľký problém, a tak som si čas od času omrkla nejakú tú školu v Mníchove či Berlíne. Prišiel piaty ročník, vízia zahraničia, zaujímavej univerzity a nových kontaktov, možno prvej lásky. Mala som v pláne ten „piatak“ už len „dobúchať“ a následne sa vrhnúť do vôd neznámych. Od tohto plánu neprešiel ani týždeň, bola ani nie polovica septembra a ja som stretla Petra. Poradie priorít sa zmenilo, veľká láska prišla skôr, než som si to vôbec stačila uvedomiť, zahraničie sa nekonalo a jediné, čo ostalo, bolo „dobúchanie“ posledného ročníka. (V tom čase sa mi do tej školy už naozaj nechcelo chodiť. Jediné, čo ma tam v tom čase bavilo, boli obedy. 😀 5 rokov štúdia na strednej škole bolo z môjho pohľadu pred dvoma rokmi veľa, no poviem Vám, dnes by som sa hneď vrátila!) Život sa mi otočil a plány sa zmenili. Ružové okuliare na nose, ideálny zamilovaný svet a vedľa mňa osoba, s ktorou sme na rovnakej vlne. Tak som napokon skončila v Bratislave. Aby som nebola príliš ďaleko a aby to bolo všetko jednoduchšie. Veď čo, po roku či po dvoch môžem na semester vyskúšať Erasmus, hovorila som si vtedy. Život však ide ďalej, naberá na obrátkach a dnes viem, že len tak ľahko neodídem. Šťastie stojí pri mne, Peter už skoro tretí rok tiež, v tom, čo ma baví, sa mi zatiaľ darí (klop-klop o drevo) a nechať všetko, čo sa mi/nám podarilo vybudovať, na celý polrok len tak ležať a byť, už dnes nedokážem. A síce mám ciele, vízie a túžby, čoraz viac začínam milovať určitý komfort a „akčnosť“ prenechám radšej tým, čo majú viac energie. I keď, čo má prísť, neovplyvníš…

Život je o dobrých rozhodnutiach. Alebo tiež o tých, ktoré nám zmenia život. Viem, že niekedy je ich prijatie ešte ťažšie, než ich zrealizovanie, no verím, že dobré aj zlé veci sa dejú z istého dôvodu. Ja by som moje rozhodnutia nemenila, aj keď sa niekedy pristihnem pri tom, ako v hlave špekulujem, keby bolo keby. Som však šťastný človek a aj kvôli tým rozhodnutiam mám okolo seba ľudí, vďaka ktorým má môj život zmysel.

A aby som to nejako premostila, môj život má túto sezónu jar/leto zmysel aj vďaka topom, ktoré vyzerajú, že som si zabudla prezliecť pyžamo. 😀 Sú mierne neforemné a často sa krčia, no čo na tom, keď sú to tie najpohodlnejšie kúsky vrchného odevu do týchto (teplých) dní! Ja by som ich nosila snáď stále a som rada, že v Mangu som ich našla hneď v niekoľkých farbách. Vo svete úzkych topov a body so šnurovačkou v oblasti výstrihu to bola totiž naozaj fuška! Túto bielu sukňu vidíte na mne a na blogu asi po stý raz a myslím, že niektorí sa cítite trápne aj za mňa, že Vám ju tu opäť otŕčam. Ale musíte pochopiť, že ja ju nosím naozaj veľmi rada! Teraz mi k nej dokonca pribudol aj kabát s rovnakým kvetovaným vzorom, ktorý mám z predajne Planet Paris, takže o dôvod viac ju opäť obliecť. 😀

Prajem Vám ešte pekný víkend. <3