Čím som staršia, tým je to s ľuďmi komplikovanejšie. Sú akísi ješitní a závistliví. Niekedy mám pocit, že by boli schopní priať i chorobu, len aby sa oni mali zázračne lepšie. A zvyknú to robiť najmä ženy. Ak niekto vie, prečo sme my v tomto smere také hlúpe, sem s tým! Priznávam, aj mne sa to občas stáva, že mi „prepne“, ale snažím sa na to dávať pozor. Keď som bola mladšia (o pomerne celkom slušné číslo), bol taký trend. Každého ohovárať, riešiť, čo má oblečené, akú má školskú tašku a peračník, čo robia jeho rodičia, smiať sa kvôli okuliarom, strojčeku, papučiam. Každá maličkosť bola dôvodom na „zvolanie“ dievčenskej porady v rohu triedy a už to išlo. Teraz by som si za to najradšej pichla pero do oka! A pritom to ani nebolo výchovou, mamina s ocinom ma vychovali najlepšie, ako sa len dalo. Jednoducho prostredie a spoločnosť, v ktorej som sa pohybovala. Chcela som zapadnúť, byť „v kurze“ a neostať bokom. Bohu vďak som z toho vyrástla a sama som si neskôr uvedomila, že moje správanie bolo nevhodné a mohlo veľa ľuďom ublížiť. Síce som nikdy nebola jednou z tých extrémistiek, čo slovne šikanujú každého, na koho pozrú, z mojich úst pár ráz vyletelo i niečo nepekné. Možno sa pýtate, prečo to tu píšem. Z určitej časti si chcem sama pred sebou priznať vinu a nejako sa od nej odbremeniť, z tej ostatnej možno varovať. Viem, že ma sledujú i mladšie ročníky a týmto spôsobom sa im chcem prihovoriť. Aby to jednoducho nerobili, nie je to cool ani trendy. Veľa ľudí môžete čo i len slovom veľmi zraniť a často to má fatálne následky. Môžem povedať, že sa mi niečo z toho i s úrokom neskôr vrátilo. Keď som z tej detskej „hlúposti“ vyrástla a začala svet vnímať trochu triezvejšie, prišiel bumerang. Ja som už svet možno vnímala inak, niektorým to dospievanie, bohužiaľ, trvalo/trvá o čosi dlhšie. Preto som si toho na strednej vypočula nemálo najmä na adresu môjho oblečenia. Keď sa síce teraz pozriem na staršie fotky, naozaj sa musím zasmiať. Niektoré moje stylingy boli ozajstné „skvosty“, to musím uznať, nič to však nemení na duchaplných rečiach niektorých spolužiakov, ktoré boli fakt „bolestivé“. Viete, hovorí sa, že čo dáš, to sa ti aj vráti. Ťažko povedať, či to platí pre všetky životné oblasti a situácie, každopádne však v tejto je „feedback“ enormnejší, než človek čaká.
Ja obdivujem všetky vyrovnané ženy. Ktoré sa nepotrebujú na nič hrať, ktoré si nepotrebujú dokazovať a zvyšovať si ego nezmyselnými rečami od stovky chlapov. Obdivujem ženy, ktoré sú skromné a inteligentné, s charizmou a šarmom. Ako moja mamina, Frederika či dievča od susedov z horného konca mesta. Sú to moje vzory a presne taká chcem byť aj ja…
Buďte šťastné, babuľky!
* vsuvka na záver: nechty už nemám, môžete sa radovať, „ježibabky“ moje, vlasy mi tiež v pondelok zachráni moja milovaná a najšikovnejšia kaderníčka a „dupačky“ som si musela v hornej časti zošiť, inak by mi bolo vidieť celé (ne)prsia. Nuž, život nás niekedy prekvapí, že áno. (:
Love, peace and fashion Ivanka
Foto: Natália Jakubcová
Topánky: Primark, Overal: nájdete tu, Kabelka: Primark, Okuliare: H&M, Náušnice: obchodík v Zagrebe, Telefón: ASUS Zenfone 2
Velmi pekne napisane 🙂 outfit krasny ako som aj cakala ked som videla ukazku na instagrame 🙂 jemne , ciste , sladke ,zenske 🙂 mnam :*
Ivanka úplne ti toto pristane,jednoduché čisté línie (bomba postava!) a krásny úsmev,krásna žena z teba vyrástla 😉 Ja si ťa pamätám ako si si dávala tie stylingy na strednej a mne sa to veľmi páčilo,lebo to bolo iné ako tvoje rovesníčky. Páčia sa mi tvoje metamorfózy,rob to tak ako to cítiš
Bohužiaľ je to tak. od nepamäti každá žena túži po moci (ovládať mužov a svoje súperky), obdive a pozornosti. No ako sa vraví, sebavedomie nie je prísť do miestnosti a myslieť si „som tu najkrajšia/najúspešnejšia/najmúdrejšia“, ale prísť do miestnosti a necítiť potrebu sa s niekým porovnávať. Lenže ako vidím, dnes sa porovnáva každá s každou a je to večný boj ktorý vedie len k sklamaniu, závisti, hnevu a podlosti.
Krásny outfit a krásne slová. Napísala si to presne a zdieľam tvoje pocity. Tiež som niekedy skĺzla do závisti iným, tiež z času na čas ohováram. Potom sa nad sebou zamyslím a najradšej by som si dala facku. Ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že závidieť sa neoplatí, krajšie je dopriať, lebo nikto z nás nevie čo nás v živote čaká, nikto z nás nevie dokedy tu budeme. Niekto kto má dnes všetko, zajtra nemusí mať nič.
Ahoj veľmi pekné body 🙂 Keď rozprávaš o tých vlasoch chcela by som spýtať, že či to máš vlastnú takú peknú farbu alebo ich máš nafarbené ? Ak sa možem opýta´t aký je to odtieň ?
Ivanka úplne si to vystihla :O Je to smutné. A zároveň je to paradox, že koľkokrát sú to práve ženy, ktoré sú neuveriteľne neprajné a zároveň ich najviac zraní každé čo i len malé, zlé slovíčko na ich adresu..Samú by ma to zaujímalo prečo je tak…
partofnicol.blogspot.sk