na záver.

0 Flares 0 Flares ×

Tak je to tu. Koncoročný, finálny, zhrňujúci, bilančný, taký, pri ktorom si možno poplačeme, od šťastia či ľútosti, zaspomíname a poďakujeme. Veď tak sa to robí alebo nie? Neviem. Minulé roky som tu mala pár čísiel ako z denníku Bridget Jonesovej a pýtam sa samej seba, či by som v tom mala pokračovať. Dospela som však k záveru, že pokiaľ nechcem k záveru starého roku dostať depresiu, ktorá by trvala určite mininálne do zajtra, čo je už rok nový a viete, že sa hovorí, ako na Nový rok, tak po celý rok, radšej sa deptať nebudem. Takže zhodené, pribraté kilá a peniaze riešiť nebudeme. Ani kilá zjedenej čokolády. (Ako minulý rok, napríklad.) Tento rok bol skôr o ľuďoch, miestach a emóciách, čomu som nesmierne rada. Bol o cestovaní, spoznávaní, nových (ťažších) začiatkoch, zvykaní si, bojovaní. Maturita, skúšky na vysokú, pracovno-spoznávacie leto v USA, spolunažívanie s partnerom v cudzom prostredí, sťahovanie sa, vysoká škola, práca, …

Taký z tých prelomových rokov, kedy človek zistí, že vlastne ani nevie, čo chce a kam by rád smeroval. Respektíve zistí to v jeho priebehu a potom si uvedomí, že nebolo, nebude a nie je všetko také ružové, ako si predstavoval. Taký ten rok, keď si uvedomí (ako ja), že gympel mu bol, s prepáčením, úplne na hovno a oveľa radšej by mal remeslo či zručnosť, ktorá by ho do budúcnosti bola schopná uživiť, pretože sa stáva raritou a už teraz je nejedna z nich nesmierne cenená. Síce bolo obrovským plusom, že som chodila na bilingválne gymnázium a nemčinu ovládam bez problémov, teraz to už vidím trochu inak. Každopádne, cestu som si už vybrala, teraz na nej zotrvať a snažiť sa, aby sa do budúcnosti rozrástla a rozšírila.

Počas posledného roku som stretla veľa šikovných, dobrosrdečných a milých ľudí a ďakujem Bohu, že mi ich zoslal. Či už našich kamarátov v US, ktorí nemali problém pomôcť nám, aj keď mali oni sami toho veľa (Romi, Vierka, ďakujeme Vám!), ľudí, ktorí mi pomáhajú s fotkami na blog a v ktorých som našla skvelých priateľov (Natálka, Kristínka, Nina, Filip, Pavol, Michal), ľudí, ktorí ma inšpirovali a vďaka ktorým sa môžem ako blogerka realizovať (dievčatá z F&F, Stanka z Cacky.sk, Lenka a agentúry) alebo jednoducho ľudí, ktorých som počas cestovania či žitia/bytia stretla a spoznala. Bola som v Prahe, Paríži, Miami, New Yorku, Key Weste, Viedni, v Poprade, Bratislave, Skalici, Tatrách, Trenčíne, Trnave, Košiciach, v lete, v zime, na Veľkú Noc, na snehu, v horúčavách, na Jazz Feste, na prehliadkách. Zažila som svoju poslednú tanečnú súťaž, posledné tanečné vystúpenie, zmaturovala, tešila sa preč zo školy, mala najdlhšie a najkrajšie prázdniny v živote, veľa som nakupovala, polemizovala, smiala sa, plakala, bolo mi smutno, bolo mi veselo, chcela so ostať, musela som ísť, chcela som ísť, musela som ostať. Šialený rok, 365 dní, počas ktorých sa mi prihodilo toľko vecí!

Ďakujem Bohu a rodine za to, že mám taký krásny život, i keď nie vždy je všetko ružové, sme však zdraví a ľúbime sa (aj napriek okolnostiam, ktoré sa občas vyskytnú), čo je pre mňa najpodstatnejšie!

Ďakujem Vám, že ma čítate, sledujete, že sa chodíte inšpirovať, že ste, lebo bez Vás by to nešlo! Ďakujem partnerom, s ktorými som mala možnosť spolupracovať a vďaka ktorým blog rastie. Ďakujem za príležitosti, ktoré mi boli vďaka blogu ponúknuté a teším sa na rok 2015, ktorý, ako sa hovorí, by mal byť ešte lepší, než bol ten starý. Mne však stačí, ak bude rovnako dobrý a ak zvládneme všetko, čo na nás čaká!

Prajem Vám veľa šťastia, úsmevu a radosti, nech sa Vám splní to, po čom túžite a nech ste obklopení láskou.

 

20141230-0009

Love, peace and love Ivanka

Foto: Martin Krystýnek

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Krásná jseš. Ale píšeš cukrkandlový blbosti jako vždycky 🙂 A věř mi, že to, co tu popisuješ, je nic. A prošli jsme si tim všichni, ježišmarja. Maturita, vysoká, stěhování, děvenko, to je život. A bude hůř. Ale ty nám to zase napíšeš na blog, všichni tě pochválí, jak úžasně píšeš (protože v životě nepřečetli nic jinýho než Upíří deníky, takže maj pokřivený vnímání) a budeme všichni happy.
    Hodně štěstí do nového roku, bez hejtrů hlavně! 😀

    • 🙂
      Nevím proč, ale když jsem si tak zběžně jedním okem přečetla, že slečna děkuje Bohu, vzpomněla jsem si na citát ze seriálu Dokonalý svět: „Prosím tě, ty mlč a buď hezká!“

    • A ty milá krajanko, která jsi přečetla jistě daleko kvalitnější literaturu, bys mohla vědět, že se píše jsi a ne jseš. Je nesmírně trapné, když někdo reaguje posměšky a ani neumí česky.

      • To máš jistě pravdu, krajanko, (jsi x jseš) ale to je tak asi všechno, co můžeš napsat, že? 🙂
        Mimochodem – zkus si někde nastudovat, co to je obecná čeština a kde je možné ji použít.

        • Díky za tip, otevřela jsem si wiki a zjistila jsem že – Obecná čeština byla dříve rovněž běžně používána nižší třídou obyvatelstva, měšťanským obyvatelstvem označovanou za „burany“ či „venkovany“, kteří nemluví spisovně. 😀 netřeba dalších slov.
          Pac a pusu, krajanko.

          • Koukám, že jste asi v životě neslyšela pojem obecná čeština, že jste musela googlovat. A že umíte vybrat opravdu tu „podstatnou“ informaci 🙂
            Takže pro vás jinak: Obecná čeština spadá do nespisovné češtiny, používá se v neformální komunikaci, a to především v Čechách.
            Příspěvek v diskusi na blogu rozhodně nepatří do formální komunikace, a proto je zcela normální, pokud se tu objeví tvar „jseš“. Nebo vy za každé situace mluvíte spisovně? 🙂
            No potěš koště tedy….

  • Super napísané! Presne viem o čom je tento článok lebo môj rok bol veľmi podobný tvojmu. Prajem všetko dobré v novom roku. 🙂

  • Ivka pis nadalej tak ako pises, mam rada blogy, na ktorych si precitam aj nieco na zamyslenie a nie len o tom, co ma dany clovek na sebe, k comu sa mu to hodi a kde to kupil. Tvoj blog mi je kazdodennou inspiraciou a kedze som sa tiez prestahovala do BA kvoli skole, tajne dufam ze ta raz niekde stretnem(ale takych nas je urcite viac), lebo si myslim ze si skvele dievca 🙂
    Prajem vela uspechov, fotky su krasne!

  • „Inak, najironickejší moment v rámci Majstrovstiev v hokeji som zažil na internáte, kde na balkóne niekoľko oduševnených fanúšikov kričalo na plné hrdlo „MY SME TU DOMA!“ Hej, za maminých 47é. Zlatučkí.“

    Tento príspevok na tvojom FB profile je úplne trápny. Akoby si sa išla posmievať niekomu, komu niečo platia rodičia. Avšak, sama si na byte, kde ti rodičia platia 200€ mesačne. Taktiež aj tvoje ďalšie príspevky od „mladého hejtera“, ktoré na teba presne sedia. Alebo to pridávaš lebo si sa v tom našla?