.ghostzip kabelka & farebná sukňa

0 Flares 0 Flares ×

1

Blíži sa leto a s tým aj čas dovoleniek či výletov. Ja v tom čase najviac bojujem s balením, váhou kufra a nedostatkom miesta. Snažím sa baliť úsporne, no nie stále sa mi to darí a preto vždy privítam, keď mi dá niekto recept na to, ako sa s tým úspešne popasovať. Dnes mám jeden recept pre Vás ja! Ideálna kabelka na cestovanie, do mesta, na cestovanie, do mesta a na cestovanie? Predsa zipsová! Ak o nej počujete prvýkrát (ako ja pred pár týždňami), počúvajte (čítajte) pozorne. Je to talianska kabelka vyrobená len zo zipsu. Priznám sa, keď som moju malú Ghostzip Betty kabelku videla po prvýkrát, bola som ohromená. Všetko, čo som videla, bol len zips. Stačilo však pár ťahov a už som v rukách držala šikovnú nadčasovú kabelku, ktorá mi posledné dni robí spoľahlivého spoločníka. Táto moja je menšia a v neutrálnej farbe, no dostať ich v pestrej farebnej i tvarovej ponuke, takže si bez problémov vyberiete tú svoju. Mne teraz do šatníka pasovala práve béžová malá kabelka na zápästie, do ktorej sa mi akurát zmestia kľúče, telefón, doklady, peniaze a vreckovky, takže ak nepotrebujem veľa vecí, vždy ju beriem so sebou. Jej neutrálna farba mi veľmi vyhovuje a práve k šialeným farebným outfitom, keď si doma neviem dať rady s kombináciou, je ako stvorená. A inšpirovala som sa aj mojou maminou, ktorá nosieva menšiu kabelku s dôležitými vecami vo veľkej kabelke, takže posledné tri dni nosievam túto zipsovú stále aj vo veľkých, kedy nájdem doklady či peniaze okamžite!

Vždy, keď mám oblečenú túto sukňu, spomeniem si na New York. Na minulé americké leto (ktoré sa toho roku opäť podľa všetkého blíži), kedy sme sa vo veľkých horúčavách túlali mestom, navštevovali nám už známe miesta, vychutnávali si pulz “jablka” a snívali o tom, aké krásne by bolo ostať tam žiť, slušne zarábať a užívať si “americký sen”. Viem, je to klišé a dnes už to nie je také, ako to bolo v časoch, kedy toto označenie vznikalo, no mňa osobne US chytilo. Predminulé leto sme v NYC žili mesiac, minulé sme ostali len na pár dní, skôr oddychovať a nakupovať, no ostatný čas sme “letovali” na Key Weste . Kto môj blog číta už dlhšie, a najmä, kto ma osobne pozná, ten vie, že ja a Amerika sme si sadli. Krajina, ako každá iná, no predsa o čosi čarovnejšia. Vždy, keď o US s nadšením rozprávam, niekto sa na mňa skepticky zahľadí a krúti hlavou, čo na nej vidím. Nuž, sama neviem. Tiež tam musí človek zarábať, platiť účty, starať sa o seba, o svoju budúcnosť, o svojich milovaných. Tiež má svoje muchy, ktoré by sa dali bez problémov riešiť, ak by sa na to človek pozrel z iného uhla. No celkovo na mňa pôsobil americký život ľahším, menej ustarosteným dojmom. A cítila som sa tam viac než dobre. (Okrem toho som prišla na to, že aký je angličtina jednoduchý a pomerne nevýrazný jazyk, taký je skvelý a dokáže človeku v uchu veľmi ľahodiť!) Ľudia sa tam neberú tak veľmi vážne, užívajú si, čo majú (a niekedy aj to, čo nemajú :D) a vedia sa vzájomne povzbudiť. U nás je všetko také ustráchané, opatrné, neisté. Nehovorím, že je to zlé, stále platí, dvakrát meraj a raz strihaj, no chýba nám elán a entuziazmus. Keď už sa aj do niečoho pustíme, nebodaj sa nám začne dariť, človek začne okolo seba vnímať to množstvo negativity a neprajnosti.

Som vo veku, kedy začínam riešiť budúcnosť vo veľkom. Možno by som ešte ani tak veľmi nemusela, ale verte mi, čím skôr človek začne, tým lepšie…Mám na mysli existenčnú otázku. Kde chcem žiť, čo budem robiť, aký plán mám a do kedy by som ho rada naplnila. Je to celé také zvláštne, že človek sa niekoľko rokov točí v zaužívanom kruhu škola-domov-maminka-ocino-súrodenec-krúžky-záľuby-kamaráti-mamabanka-ocinobanka-peniažky na narodeniny-brigáda-obchod-škola-domov-maminka…, má pondelok až piatok zaužívaný režim dňa a isté povinnosti, ktoré zvláda plniť bez toho, aby sa nejako extra namáhal (stačí trochu pohnúť rozumom či kostrou). Potom príde maturita a zrazu je potrebné rozhodnúť sa, kadiaľ by sa chcel celý život uberať. Ok, nemusí sa rozhodnúť hneď, ale vo väčšine prípadov platí, že dané rozhodnutie je smerodajným prvkom pri väčšine životných krokov. Ja som si vybrala žurnalistiku a aj keď už pomaly končím druhý ročník, stále si nie som istá, čo s tým. Totiž, moje plány boli kedysi úplne iné…Ale hádam, že o tom Vám napíšem v nasledujúcom článku, lebo dnes by ste to už asi dočítať nevládali. (: Čo som však chcela povedať, čím je človek starší, tým viac si uvedomuje, že peniaze hýbu svetom úplne vo všetkých životných oblastiach (a že je tragické, ako dlho ich človek musí zarábať a ako rýchlo sa dajú minúť) a veľmi závidím všetkým, ktorý sa už s nimi narodili. Nemyslím to, samozrejme, zle, len je podľa mňa skvelé, ak má človek v pozadí takú tú “istotu”, že keby sa niečo stalo, má niekoho, kto mu pomôže a kto ho podrží. A pokiaľ má veľké plány, dokáže ich aj vďaka financiám nakopnúť bez toho, aby sa na niekoľko desiatok rokov zadĺžil. Ja sa sťažovať určite nemôžem, moja rodina je tá najlepšia na svete, ale určite by som teraz nemohla prísť domov a povedať: “Tak vieš čo, mami, daj mi 10 000€, idem si rozbehnúť taký a taký obchod.” Možno teda mohla (keby mamina toľko mala :D), ale mám v sebe to slovenské, kedy treba najskôr všetko prepočítať, prešpekulovať a až potom sa do niečoho pustiť. Na jednej strane je skvelé mať plán, no zdá sa mi, že nám chýba istá drzosť. Tej je v Amerike množstvo a práve to sa mi na nej páči.

Tak si teda robím moju “Ameriku” touto sukňou, spomienkami, skvelými ľuďmi (ktorých by tam určite zbožňovali) a úsmevom doma.

IMG_4100 3 IMG_4153 IMG_4162 IMG_4066 2 IMG_4155 IMG_4176 IMG_4069IMG_4169

 

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Natália Jakubcová

Tenisky: Converse, Sukňa: odtiaľto (bohužiaľ, už je sold out), Top: Mohito (jesenná kolekcia), Sako: Orsay (stará kolekcia), Kabelka: Ghostzip, Náušnice: Selepceny, Okuliare: H&M

Rúž: Pupa I’m Matt– 003

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.