body.

Celé leto trávime v horúcom počasí a vo voľnom čase sme stále pri vode. To teda znamená, že pomerne veľkú časť mojej dennej uniformy tvoria plavky. A nie len mojej. Na pláži vidím ženy rôzneho veku, rôznej národnosti a rôznych tvarov. Ženy, ktoré svoje telo neriešia a nehanbia sa za neho, potom však tiež ženy, ktoré sa zakrývajú rôznymi halenkami, kimonom či šatkou, len aby niekto nevidel niečo, kvôli čomu sa cítia nesebaisto. Spätne, dva roky vzad som na blog písala článok o tele. O tom mojom. O partiách, s ktorými nie som spokojná, o tom, ako nás svet v tomto smerom ovplyvňuje. A dnes budem písať opäť. Nakopol ma komentár pod fotkou jednej z najkrajších žien Slovenska: „Trosku dietku na bříško bych nasadil anebo fitko“. Takúto „priateľskú“ radu dostala krásna mladá dáma, ktorá ma postavičku, o ktorej sníva nejedna žena, od nemenovaného českého reportéra, ktorý sa vo voľnom čase fotí so svojou čivavkou. Nesúdim, v podstate mi je jedno, s kým a kedy sa fotí, veď aj ja sa fotím, len ma to nahnevalo. Síce sa komentár netýkal mňa a mohlo by mi to byť ukradnuté, nie je.

Hádam, že v tejto sfére bude vždy veľa priestoru na diskusie. Vždy bude nová téma, do ktorej sa pustiť. Okrem toho, máme veľké medzery. Obrovské diery poznania v tom, ako vnímať samých seba a prijať svoju osobu taká, aká je. Často máme o sebe pochybnosti a neveríme, že si niečo či niekoho zaslúžime. Sebavedomie klesá s každou novou fotografiou, ktorú v časopise vidíme. U vás, u mňa, u každej z nás. A ja sa hnevám. Hnevám sa, pretože sa všetky zaoberáme nepodstatným a tvoríme si tak atmosféru, ktorá je presným zrkadlom tejto doby. Miesto toho, aby sme sa sťažovali na reálne veci, na to, že nečítame dostatok kníh alebo nedokážeme rozprávať niekoľkými jazykmi naraz, je to všetko o zadku, vlasoch, tuku či bruchu. O tom, aká diéta je efektívna a koľko musím našetriť na plastiku. Hnevá ma, že dnes nám chcú ľudia nadiktovať, ako máme vyzerať. Aké široké majú byť naše boky, ako veľmi vypracované máme mať brucho, koľko drepov máme urobiť. A som z toho všetkého rozhorčená a smutná, pretože som tiež obeťou. Chvíľu som so sebou spokojná, potom sa všetko prevráti a čas trávim premýšľaním a vymýšľaním nezmyselných riešení. Aj napriek tomu, že sa snažím jesť zdravo, aktívne a často cvičím, hýbem sa, mám po zjedení zmrzliny výčitky. A kvôli čomu/komu? Mám dve nohy, dve ruky, vidím, počujem, hýbem sa a som zdravá. Preto môžem byť šťastná a spokojná!

Viete, všetci máme tie „svoje“. To, čo neznášame, to, čo na sebe máme radi, to, na čo sme hrdí, to, čo by sme zmenili. Všetky tie strie, jazvy či vrásky sú znakom toho, že sme reálne tu. Netvrdím, že je v poriadku, ak má niekto nadváhu, rovnako tak opačný extrém, a to vychudnutie. Ja len, že je veľmi dôležité, cítiť sa vo svojom tele dobre. Pracovať na sebe a hýčkať sa. Ale nie preto, lebo nám to nejaký debilko povedal/napísal. Skôr preto, lebo chceme a baví nás to. A bez výčitiek si dať večer zmrzlinu a nepozerať na dovolenke zbožne na ten koláčik cez výklad, ale ho aj ochutnať a zažiť tie super stavy, keď môžeme mať v ústach nebo. Vychutnávať si a nerobiť si hlavu. Dokážeme to? (:

Love, peace and life Ivanka

Foto: Peter Antal