vietor a ľudská hlúposť? sem, prosím.

0 Flares 0 Flares ×

Ku koncu leta som sa naučila dve veci. Proti vetru a ľudskej hlúposti sa neoplatí bojovať. Na súvislosti sa nepýtajte. Možno sú, možno nie sú. No na nich nezáleží. Isté je, že zvolím radšej slogan „ber život s ľahkosťou“ a tým vetrom sa nechám unášať.

Jednoducho len rozprestriem ruky, otočím sa chrbtom, privriem oči a naplno využijem jeho mocnú silu v môj prospech kedykoľvek, keď to bude možné a potrebné. Ten sa mi oprie do chrbta a odnesie ma presne tam, kam potrebujem.

Čo sa týka ľudskej hlúposti, musím byť o čosi opatrnejšia. Pri tej by som to rozprestieranie rúk a otáčanie sa chrbtom neskúšala. A už vôbec nie privretie očí, pretože to môže mať fatálne následky. Chvíľka nepozornosti a ste v „ťahu“. Myslím, že tá by ma určite neodniesla tam, kde potrebujem. Práve naopak. Možno by som skončila pritlačená k múru bez možnosti vybrať si svoju cestu.

Pravda, neoplatí sa proti hlúposti bojovať, no byť obozretný a dávať si na ňu pozor, nikdy nie je na škodu. Veď neraz ju môžeme obrátiť vo svoj prospech.

Alebo?

Keď som bola malá, pri každej otázke ohľadom obľúbenej farby, padla nekompromisne odpoveď: „Ružová!“

Postupom času ju vystriedala modrá, modrá či modrá, no cítim, že sa opäť blížia časy, kedy bude odpoveďou výhradne ružová. Pre mňa určite.

Zbožňujem ju! A keď som vo výpredaji v Reserved videla šaty v tejto dokonalej farbe, vedela som, že je to láska na celý život.

Rovnako, ako aj tie topánky…

Mimochodom, mám ich aj v béžovej. 🙂