.say yes to the dress & ako som vyberala svadobné šaty

0 Flares 0 Flares ×

Ak by ste sa ma opýtali, či bola prvá sliepka alebo vajce, odpoveď by som pre vás nemala. No na otázku, či bola prvá myšlienka na svadbu alebo predstava svadobných šiat, by som vedela odpovedať celkom jednoznačne! Hádam, že vám to ani nemusím napísať a hneď tušíte, ako to so mnou je.

Priznám sa, že pôvodne som články súvisiace so svadbou ani nechcela písať. Potom som si však uvedomila, že toto miesto bolo a je mojím denníkom a o pár rokov mi bude robiť radosť, ak sa budem môcť k týmto “zápiskom” vrátiť a osviežiť si, aký som mala v danom momente pohľad na vec a čo som prežívala, cítila. Zároveň som bola pri zháňaní svadobných dodávateľov miestami bezradná, pretože som všade našla len veľmi vágne tipy a odporúčania, ktoré mi boli úplne na nič, preto sa s vami s radosťou podelím o to, koho som našla ja, prípadne o mená a miesta, ktoré som zvažovala a možno vám tie vaše svadobné prípravy trochu uľahčím, pokiaľ vás to ešte len čaká. 🙂 No a tie, ktoré to už máte za sebou, si aspoň čiastočne zaspomínate na tie vaše predsvadobné stresy a možno ma občas v tom mojom chaose trochu upokojíte. 🙂

Do roka a do dňa

S Petrom sme sa zasnúbili takmer pred dvoma rokmi. Staré-známe “do roka a do dňa” teda u nás vôbec neplatí a, úprimne, som tomu rada. Niet sa kam ponáhľať, obaja sme mladí a zdraví, milujeme sa deň čo deň stále viac a viac, preto nevidím zmysel vo vzájomnom “uháňaní” sa. Zasnúbili sme sa, lebo sme sa zasnúbiť chceli. Bol to posun v našom dlhoročnom vzťahu, ktorý bol a je plný lásky, vzájomnej podpory a radosti. Náš vzťah je vo veľkej miere o porozumení a komunikácii. Zásnuby ako-také neboli nejakým obrovským prekvapením ani pre jedného z nás, pretože sme sa o nich predtým rozprávali a vedeli sme, že to jedného dňa príde.

Samozrejme, keď nastal “bod zlomu” a Peter mi navliekol prsteň na ruku, bola som šťastná. (A snáď rovnako aj on. :D) Ale nebola to taká tá radosť, kedy je žena (a jej okolie) zo samotného aktu “šokovaná”. Podľa mňa zvyknú byť ženy šokované zo zásnub v momente, kedy nie je vo vzťahu všetko v poriadku. Muž si prsteňom “žehlí” nejaký prúser a väčšinou to nie je najšťastnejšie riešenie. Ale každý vzťah je živý organizmus, mení sa, niekedy funguje, inokedy nie, takže ťažko generalizovať – na to tu ani nie som. 🙂 Zároveň som však rada, že sme neboli pár z kategórie: “NO KONEČNE”. Všetko to u nás prišlo tak prirodzene, až sa mi miestami nechce veriť, že je to skutočné. 😀

To, že sa berieme v roku 2020 a že sme sa so svadobnými prípravami neponáhľali, bolo do istej miery ovplyvnené aj ukončením mojej školy. Nechcela som si zbytočne pridávať starosti s plánovaním, keď som sa potrebovala venovať škole a učeniu. No a keďže išlo v roku 2019 všetko podľa plánov (či možno aj nad očakávania :D), škola je hotová a my sa môžeme vrhnúť do plánovania prekročenia novej životnej méty. September sme si ako mesiac našej svadby vybrali hneď z niekoľkých dôvodov – je to mesiac, počas ktorého sme sa spoznali. Nebýva počas neho príliš teplo a ani príliš zima. Plus, september pre mňa osobne vždy predstavoval “nový začiatok” – či už kvôli nástupu do školy alebo novému režimu po lete. Inak, ako som o odsek vyššie písala o tej prirodzenosti, tuším, že väčšina vecí (a ľudí) mi do života prichádza sama od seba. Vysvetlím…

Say yes to the dress!

Je (skoro) tisíc iných vecí a tém, ktorými by som mohla otvoriť tému “SVADBA”, ale uznajte, nezačať šatami by bol v mojom prípade hriech! Svadobný salón som mala vybraný ešte skôr, než som bola vôbec zasnúbená. Alebo si ten salón vybral mňa? 🙂 Veronika, majiteľka salónu Wedding Avenue, sa mi ozvala ešte v roku 2017. V tom čase sme sa s Petrom o žiadnej svadbe nerozprávali a mne ani nenapadlo, že by som už mohla a chcela byť nevestou. Veroniku som však mala od toho času v podvedomí a vždy sa mi veľmi páčilo, čo a ako robí, koľko nadšenia a lásky do toho vkladá. Verím v to, že s ľuďmi, ktorí mi do života prichádzajú, sa nestretávam náhodou. Že všetko je tak, ako má byť a že sme sa stretli preto, lebo sa od seba môžme niečo naučiť a niečo si odovzdať. A s Veronikou to bolo presne tak! Je to šikovná akčná žena, plná energie a optimizmu. Vždy ukecaná a najmä, neskutočne šikovná a majster v tom, čo robí. Jej vízia a prístup k salónu, šatám a nevestám mi boli vždy sympatické, takže mi nikdy ani nenapadlo, že by som mala svadobné šaty od inokadiaľ, než z Wedding Avenue. Veronika svoju prácu miluje a nevestám splní všetko, čo je v jej silách. Keď ma oslovila, či to dáme spolu dokopy, nemohla som povedať nie!

Vypožičanie šiat som si zvolila aj preto, že mi to prišlo ako najlogickejšie, najekonomickejšie, časovo i priestorovo najjednoduchšie riešenie. A obzvlášť dnes, keď je výber tak široký, že si viem nájsť model presne podľa môjho gusta! Úprimne, prekvapilo ma, keď sa ma niekoľko ľudí začudovanie pýtalo, prečo si nedám šaty ušiť…Samozrejme, keby boli moje šaty formálnejšie a vedela by som, že by som ich dokázala využiť aj po svadbe, v tom prípade by som to určite riešila takto. Ako odporúčanie z mojej strany -> za nakuknutie stoja šaty od Veroniky Kostkovej či YOORA Studio. No kto ma pozná, vie, že to nebudú, nazvime to, “malé biele”. Budú to ŠATY s veľkým Š, veľkou sukňou a veľkou gráciou a také si už, veru, druhýkrát neoblečiem. A uznajte, že by to nemalo zmysel, aby mi teraz tridsať rokov viseli niekde v skrini a čakali, kým sa možno-raz-niekedy-moja dcéra/nevesta bude vydávať. V konečnom dôsledku by to dopadlo tak, že by ich “ofrflala” a vybrala si iné podľa svojho vkusu. Viete si predstaviť, že by ste sa vydávali v originál šatách svojej maminy? No ja mám pri tej predstave záchvat smiechu. (Prepáč, mami.) Áno, dali by sa potom predať, ale na to ja nemám nervy. (A poznám sa – určite by som si k nim vytvorila citový vzťah a nechcela sa ich vzdať.)

Prvé skúšanie

Na prvom skúšaní šiat som bola začiatkom októbra. Toto skúšanie som absolvovala sama, pretože som si potrebovala premyslieť, čo sa mi páči, zoznámiť sa so značkami, ktoré sú v salóne a sama pre seba si usporiadať, aká je moja predstava. Ozaj, september až február sú “hlavná sezóna” na skúšanie šiat. Ak teda plánujete svadbu, odporúčam si zarezervovať šaty čo najskôr – čím skôr budet(e) mať vo všetkom jasno, tým lepšie. Predsa, čím bližšie k termínu, tým menší výber, vyššia cena a riziko, že vysnívané šaty/miesto/kapelu/ženícha nám niekto vyfúkne! A povedzme si, bez stresu sa všetko rieši akosi lepšie, nie? Verím, že si ho aj tak ten posledný mesiac pred svadbou ešte užijem dosť. Či už sa pri šatách rozhodnete pre šitie na mieru, výpožičku v salóne alebo kúpu, je určite ideálne mať časovú rezervu. Taká zaujímavosť – v salóne Wedding Avenue sa jeden model šiat požičiava maximálne štyrom nevestám. Ja osobne sa teda vôbec nebojím, že rovnaké šaty, ako budem mať ja, bude mať polovica Bratislavy. A aj keby, žiadna nevesta v nich nebude vyzerať tak dobre ako ja…(pozn. redakcie: humor)

Poviem vám, Veronika to už má tak v oku, že hneď prvé šaty, ktoré som vyskúšala, boli mojím jasným favoritom. Je pravda, že ja som jej už predtým načrtla, čo by sa mi cca páčilo, no aj tak bolo úžasné, že sa takto geniálne trafila na prvý šup! Finálny výber vám, samozrejme, neukážem, pretože chcem, aby to bolo prekvapko – ako pre vás, tak aj pre Petra. No ostatné modely, ktoré som skúšala a ktoré ma nadchli, vám tu určite ukážem. Na prvej skúške som vyskúšala niekoľko modelov, aby sme zistili, v čom sa ako cítim, čo mi sedí a prebrali sme pre a proti. Vyskúšala som aj pár modelov zo zvedavosti – i keď som vedela, že si ich určite nevyberiem – Veronika však hovorí, že nikdy nehovor nikdy, nie raz sa stalo, že nevesta si napokon vybrala úplne iné šaty, než pôvodne zamýšľala!

Skúšala som úzke, s veľkou sukňou, s čipkou, s výstrihom, bez výstrihu, s odhaleným chrbátom, elegantné, vyspelejšie, hravé, dievčenské, jemné a aj vyzývavé. Úprimne, páčili sa mi úplne všetky, ktoré som vyskúšala. No vždy som si našla dôvod, prečo práve tieto pre mňa NIE. (Náhľad do mojej hlavy: Keby som mala tmavšie vlasy, keby som mala o čosi viac rokov, keby som mala väčšie prsia, keby som mala svadbu v lete, keby som bola vyššia/nižšia, keby som bola výraznejší typ… :D) Napokon sme sa však spoločne s Veronikou zhodli na špecifikách, ktoré ku mne pasujú najviac a tých sme sa aj držali. Čo vám môžem určite prezradiť a vyčítate to aj z fotiek – vo finále budem mať šaty s dlhým rukávom, čo bola v podstate moja prvá a zároveň aj jediná podmienka. 🙂

Skúška šiat ako z filmu

Druhé skúšanie som absolvovala už aj s maminou a mojím “girlgangom”. ❤️ Bol to krásny zážitok, úplne ako vo filme, a ja si veľmi vážim, že si na to všetky dievčatá našli čas. Predsa, keď sa máme niekedy stretnúť čo i len dve, zladiť naše kalendáre nám trvá približne mesiac. 14. februára podvečer sa nám to však podarilo. Veronika nám nachystala prosecco, baby sa usadili a ja som im robila menšiu módnu prehliadku. Ochkalo sa, híkalo sa, obdivovalo sa. 🙂 Svadobné šaty sú tak nádherné! Až mi je ľúto, že sa vydávam len raz. Pri druhom skúšaní som siahla po boho modeloch a na záver som osadenstvu ukázala moje absolútne favoritky z prvého skúšania. Veronika dala babám za úlohu zakryť si oči, aby mali prekvapko, ktoré to napokon budú. Všetky sme sa zhodli, že tie ku mne pasujú zo všetkých najviac a sú to šaty, ktoré boli “vyrobené pre mňa” (a ešte pre ďalšie tri nevesty tejto sezóny u Veroniky :D). Dokonca mi sadli tak, že ich nebude potrebné ani (veľmi) upravovať. (Šaty sa vždy upravujú priamo na postavu, aby sedeli čo najdokonalejšie.) Ach, už teraz sa teším na deň D! Teraz už ostáva len vymyslieť, čo si oblečie môj babinec.

Ale dosť bolo slov, poďme k fotkám! Primiešala som tam aj tie z prvého skúšania – aspoň môžete vidieť, aký výrazný je rozdiel medzi fotkami z telefónu a z foťáku. 😛

Foto: Natália Jakubcová

Love, peace and fashion

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Tak ja sa veľmi teším na pojračovanie takýchto článkov, lebo zaujímavých rád nikdy nie je dosť 🙂 a dúfam, že ich tu bude viac do júna, nakoľko mne už ostáva len pár mesiacov 🙂