ružové ilúzie.

0 Flares 0 Flares ×
V živote musíme zdolávať skúšky, aby sme sa utvrdili v tom, akými silnými osobnosťami sme a koľko toho unesieme. Niekedy sa však stane, že tie skúšky sú priťažké na to, aby sme ich v daný moment dokázali zdolať bez problémov. A potom o sebe začneme pochybovať…
Včera som mala takú slabšiu chviľku. Tento týždeň máme v škole „Vorabitur“, čo sú nemecké písomky, tzv. klauzúry, v podmienkach, ktoré sú podobné maturitám. V praxi to pre nás znamenalo, že v pondelok sme o pol deviatej zasadli do lavíc, dostali sme text- konkrétne prejav jednej nemeckej žurnalistky a našou úlohou bolo rozanalyzovať ho podľa zadaných úloh v čase 5 hodín. V mojom prípade bolo výsledkom 10 strán slov, ktoré sa snažili dávať vo vetách nejaký význam, no či sa im to podarilo, sa dozviem až pri hodnotení.V konečnom dôsledku to nebolo také hrozné. 
No prišiel dnešok a mňa čakala nemecká matematika. (Nepýtajte sa ma, aký rozdiel je medzi nemeckou a slovenskou matematikou. Som názoru, kto nezažil, nepochopí.) Matiku milujem. Odjakživa. Ale včera som z nej mala naozaj zlé pocity. Opakovala som si učivá za posledných XY rokov (od „druháku“ do piateho ročníka) a strávila som nad tým 9 hodín. Hlavu som mala ako balón, všetko sa mi plietlo a už som ani nevedela, kde je sever, nieto ešte koľko je dva a dva. Do postele som si líhala s papiermi z matiky a pocitom, že zajtra (teda dnes) sa buď stane zázrak, alebo to bude „prúser jak brno“. Cítila som sa ako malé dieťa, ktorému na pieskovisku nejde postaviť „bábovka“. Bezradne a sama.
Ráno mi už bolo všetko jedno. Keď nejde o život, nejde vraj o nič. Tak som sa k tomu i tak postavila. Povedala som si: „Čo budeš vedieť, napíšeš. Čo nie, skúsiš tipnúť. Hlavne pokoj a rozvaha.“
Žalúdok naruby, srdce v krku a papier s úlohami predo mnou. V hlave jediná myšlienka: Len nech to nie je na samovraždu pravítkom a kružidlom! 
A viete čo? Nebolo! Predsa len sa stal ten zázrak a úlohy išla jedna po druhej. Ok, možno jeden zádrheľ tam bol, ale rýchly pohľad do papiera spolužiaka sediaceho za mnou ho vyriešil (vďaka Jakub, máš to u mňa). Takže svet je zase o niečo ružovejší a ja sa môžem zodpovedne a o dva stresy pokojnejšie pripravovať na Vorabi z nemeckej geografie, ktorá nás čaká v piatok.
Držte palce! 
A svet nie je ružový len vďaka Mathe, ktorú už mám za sebou.
Je ružový najmä kvôli tomu najsuperružovémukabátunasvete! Som z neho nadšená najviac, ako je to len možné. Vie rozžiariť celý deň a vždy, keď sa naňho pozriem, musím sa usmievať. Tak pozitívny kúsok oblečenia som si do šatníka nevniesla už veľmi dlhú dobu.
Ozaj, povedali by ste, že to, čo mám na sebe, sú silonky? Kúpila mi ich mamina v Calzedonii a chvíľu mi trvalo, kým som prijala fakt, že daného materiálu nemusia byť len legíny alebo cyklistické nohavice či tie super nohavice z AA (vždy som si ich veľmi chcela kúpiť, ale ich cena ma vždy odradila). Sú veľmi pohodlné, perfektne pevné, takže sa tak skoro neroztrhnú (ak sa vôbec niekedy roztrhnú), na dotyk je to „jedna báseň“ a stáli len čosi okolo 10€! 
Mám taký pocit, že ich už nikdy nevyzlečiem. Sú skvelé!
Ale s jednou vecou sa vám musím priznať. Bolo mi v nich chladno (a možnosť natrepať pod ne ešte nejaké iné silonky ma ráno v záchvate myšlienok na matiku nenapadla). V Tatrách nám napadol sneh, čo znamená, že chlad sa rozšíril už i do kotliny a dnes, okrem toho, že fúkalo, bola i zima. 
No Martin, ako správny nebojácny a extrémistický fotograf, milujúci „nadštandardné“ podmienky (veď viete, strecha, jazero, + či – sto, ide stále) na fotenie sa nenechal odradiť ani dnes…
Ešteže je to rovnaký blázon ako ja, inak by ma asi nemal kto tak supersky fotiť. 🙂

Love, peace and fashion Ivanka
Topánky: Second-hand (Tally Weijl), Silonky: Calzedonia, Šortky: vintage, Kabát: New Look, Svetrík: Zara, Kabelka: Second-hand (Bershka), Náušnice: zo Zagrebu, Náhrdelník: Vintage, Klobúk: House, Prsteň: H&M

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Keď si predstavím, aká dnes bola zima 🙁 i keď nádherná si, to sa musí uznať. 🙂 ale keby som mala také silonky ako máš ty, som si istá že ten chlad by bol aj pre mňa hneď znesiteľnejší. ;D

  • to sú fakt silónky? a ten kabát je úplne najsamkrajší aký som v poslednom čase videla…aj ja taký chcem!!! by som priniesla trochu života sebe aj bratislavským uliciam 😀 fotky ako vždy parádne 🙂

  • Perfektný outfit, to sako je dokonalé, farbou aj strihom! A ten klobúk chcem, skočím ho pozrieť do House, teda ešte sa ťa opýtam, je z novej kolekcie? 🙂

  • barevně dobrý, ale to sako je tak zoufale velký, že se to nedá uhrát na to, že je velký schválně… i na schválně je velký až příliš

    • To sako je v skutočnosti kabát, je to číslo 36 a strih „oversized“ je inšpirovaný 90. rokmi. 😉 Mimochodom, aj v novej Marianne je práve o „devadesátkach“ článok, odporúčam pozrieť si. 🙂

    • možno… a možno je to sako prostě moc velký a nebo má špatný střih a můžou psát kde chtějí co chtějí, to sako je pořád stejně (moc) velké 😉

  • Ahoj, nezávidím ti vôbec tie klauzúry, taktiež som to na našej škole pred pár rokmi /našťastie úspešne/ absolvovala, dnes by som už nevyriešila z nemeckej matiky ani jeden príklad 😀 Škoda, že som si nenechala nejaké písomky na pamiatku 🙂 držím palce na zajtra, to dáš!

    • 🙂 už som nad tým rozmýšľala, aj som sa rozprávala s nejakými ľuďmi od kamery, čo na tom pracujú. lákalo ma to. aj ma to láka. no predstava, že sa nám budú premávať po celom dome cudzí ľudia, nie je najlepšia. 🙂
      okrem toho, mám celkom strach z toho, s akými ľuďmi by som sa tam „stretla“… 🙂
      neviem, či by to bolo pre mňa. 🙂

    • Začala som reláciu pozerať a pravdu povedať všetkých účinkujúcich podvedome porovnávam s tebou.. a to že ti budú chodiť po dome, hej do je dosť blbé ale myslím že by si ich mohla nechat doma z nejakým obyvatelom Vášho domu aby ich ustrážil a trebarz natáčať len v tvojej izbe. A hej je pravda že sem tam (dosť často) vyberú ľudí ktorý tam nemajú čo robiť, ale tak aspon by si im to natrela. Podla mojho názoru by bol najväčší problém to aby ťa vybrali, kedže tam účinkujú väčšinou ženy z BA.. Ale priala by som si aby si sa tam ocitla..:)