povedala som málo.

0 Flares 0 Flares ×

Hodiť zlatú rybku do kanála a čakať, že sa zajtra vynorí „medzi svojimi“ niekde v mori neďaleko ostrova Krk, je trochu naivné. Zahrabať jadierko z jablka do pieskoviska pred panelákom a čakať, že z neho bude o dva roky malá jabloň, je trochu naivné. Vybrať baterky z hodín v kuchyni a čakať, že sa v tom momente zastaví čas, je trochu naivné. Ako sa tak pozerám okolo seba, trochu naivné je dnes asi všetko. Vraj taká malá dávka naivity nemôže nikomu uškodiť. Z času na čas…
Len keby tých z času na časov nebolo toľko. Zbiera sa to, zbiera. Naivita stúpa. Stále vyššie. Stále rýchlejšie. Stále plynulejšie. A ja strácam pojem o jej hodnotách.
Len verím, len čakám, len starnem. Ako v Kraskovej básni „Zmráka sa“.
Ale včera bolo dobre. Ani sa nezmrákalo. Dokonca som si aj poskočila. Na námestí, v blízkosti môjho obľúbeného H&M, pred objektívom môjho obľúbeného (okrem iného) fashion fotografa. (A nie len jedného! .)) A mala som na sebe rifle…
Časy sa menia. Len nech už je jar. Lebo lodičky a sako sa k nim hodia úplne najviac. 😉

Love, peace and fashion Ivanka
Topánky: Baťa, Rifle: malý pekný obchodík u nás v Poprade, Bunda: Second-hand (C&A), Taška: Second-hand, Rukavice: Second-hand, Blúzka: New Yorker, Okuliare: Gate, Šál: čo skriňa dala

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.