Platonic love…Whenever

Friday, 06.08.2010
You may have noticed a gap between the previous contribution. Maybe not. Time for writing wasn´t and the day ,when this beautiful dream ends, is inexorably approaching, so I try to enjoy the most. I am kidnapped. I love it here. I feel that I was created to have lived for the sea. (If not permanently, at least temporarily. Who despised the summer residence of the sea?)
Whole days have the same course. Breakfast, pack, beach, water, diving, shore, swimming, jumping, diving, sunbathing, reading, catching shellfish, petanque and evening until late night, joker.

That’s all I wrote in Croatia.



 Piatok, 6.8.2010

Možno ste si všimli časový odstup medzi predchádzajúcim „denníkovým“ príspevkom. Možno nie. Čas na písanie nebol a deň, kedy sa tento krásny sen končí, sa neúprosne blíži, takže si to všetko snažím čo najviac vychutnať. Som z toho všetkého unesená. Milujem to tu. Cítim, že som bola stvorená, aby som žila pro mori. (Ak nie natrvalo, tak aspoň dočasne. Kto by pohrdol letným sídlom pri mori?)
Celé dni majú rovnaký priebeh. Raňajky, balenie, pláž, voda, potápanie, breh, plávanie, skákanie, potápanie, opaľovanie, čítanie, lovenie mušlí, petang a večer, až do neskorej noci, žólík.

To je všetko, čo som v Chrovátsku napísala.

Love,peace and fashion Ivanka

 Btw. Chystám článok o „davovej psychóze“….