fashion.

One

by Ivana Antal (Petrušová) |
0 Flares 0 Flares ×
When I was younger, I never understood why all good books began with phrases, which seemed to be cut off and brought the unaware reader in the middle of the action. Now I understand. I know that books can not begin with the words „Where was, there was“ and can not finish with the phrase „and they lived happily until the end.“ The books are mostly about life. A life is almost never ends with the phrase „happy“. Could be. If we were satisfied with what we have left on earth behind. If we were sure that something comes after death. I admit, sometimes I doubt whether the heaven or the hell exists. I believe in God, but what if the heaven is here and now? What if this is over? It remains only to believe that it is not.

How much luck can one take?

Keď som bola menšia, nikdy som nechápala, prečo sa všetky kvalitné knihy začínali frázami, ktoré vyzerali, že sú useknuté a vtrhli nevedomého čitateľa do stredu deja. Teraz to už chápem. Viem, že knihy sa nemôžu začínať slovami „Kde bolo, tam bolo“ a nemôžu končiť frázou „a žili šťastne až do konca“. Knihy sú zväčša o živote. A život sa takmer nikdy nekončí frázou „šťastne“. Mohol by sa. Ak by sme sa nebáli smrti. Ak by sme boli spokojní s tým, čo sme na zemi po sebe zanechali. Ak by sme mali istotu, že po smrti niečo príde. Priznám sa, niekedy pochybujem, či to nebo a peklo existuje. Verím v Boha, no zdá sa mi, že z toho neba niet už kam. Čo ak nebo je teraz a tu? Čo ak je to koniec? Ostáva len veriť, že nie.  
Koľko šťastia dokáže človek prijať? 

Dress: Second-hand (Atmosphere), Sweater: Orsay 
Bola nedeľa. Casting sa začal o desiatej. Rada na tri hodiny, no paráda. 🙂 Tak sme si tam pekne pred Hiltonom stáli, čakali, rozspievavali sa a tlačili sa na seba ako sardinky. Po hodine mi začali odmŕzať prsty na nohách. Po dvoch som si tie prsty už ani necítila. 🙂
Po tom, čo sme sa dostali dovnútra, šlo všetko rýchlo. Registračka, fotka, prezuť za. Vyhlasovanie čísel. Ide sa spievať. Spievalo sa pred „predporotou“, ktorou bol hudobník zo skupiny Komajota. Sympaťák. 😀 Pomýlila som sa v texte, to nič. Spievam ďalšiu. „Super, zober si papier. Postupuješ.“ WUAAA!
Tak fajn. Postúpila som do TOP 100 košického castingu. Radosť obrovská, veď tam bolo najmenej 600 ľudí. 
Je pondelok. 9 hodín ráno a ja znovu stojím pred Hiltonom. Spolu so Simonom a Katkou sa rozčuľujeme, prečo nemôžeme ísť dovnútra. (Simon na Katka- speváci) Po chvíli nás pustia dovnútra a všetkých TOP 100 posadia do priestornej haly. Je tam mnoho ľudí zo štábu, kopa kamier, pekných chlapcov s gitarami :D. (Bolo viacej chlapcov ako dievčat!!) Znovu sa ide podľa čísel. Pred porotou odspievalo 10 ľudí. Nik nepostúpil. Fúha. Som na rade. Postavím sa na značku. Rozoberáme môj perfektný outfit, prečo mám na jednej ruke kratšie nechty ako na druhej, prečo to má takisto Habera a začínam spievať. Zaspievam. Nepostupujem. Habera je v pohode, Rytmus tiež, Zeťová sa nevyjadruje, za celý čas nepovedala ani mäkké F. Osvaldová mi povie niečo, čo tu nebudem písať, lebo ešte teraz som rozčúlená. :DD
Vrátim sa späť do haly. Ešte chvíľu čakám. Odspieva ďalších 15 ľudí. Nik nepostúpi.
Po odchode sa dozviem, že postúpili len 4 chlapci. Len 4 chlapci! Ani jedno dievča.
Nik nechápe, o čo im išlo.  Život ide ďalej. Keď bude vonku krajšie, natočím vám video, ako spievam. 🙂
( A tie nechty sú kvôli gitare. :))
Love, peace and fashion Ivanka 

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.