Oh, Paris!

Tak som to konečne napísala! O našej ceste-neceste do Paríža a o všetkom, čo k nej patrilo.

Ešte niekedy v priebehu marca sme sa s Petrom rozhodli, že po mojej maturite niekam vyrazíme. Za odmenu, oddýchnuť si, niečo vidieť, spoznať. Vyberali a rozmýšľali sme nad dvoma mestami- Paríž a Londýn. Počas prestávok v škole som prechádzala stánky leteckých spoločností a hľadala najlepšie možné riešenie, či už cenovo alebo časovo. Nakoniec sme sa tak nejako dohodli, že na jar bude krásny Paríž (veď viete, máj, lásky čas) a Londýn si necháme niekedy na zimu, ak budú peniažky, čas a chuť.  Tak som teda začala hľadala letenky, ubytovanie a všetko, čo k tomu potrebujeme, už počas nasledujúcich marcových dní. Chcela som, aby nás letenky i ubytovanie nestálo veľmi veľa, preto som prechádzala mnoho stránok. Nakoniec som vybrala letenky cez Ryanair, ktoré vychádzali na oboch okolo 220€ aj s vybratím miesta na sedenie a poistením.  Miestom odletu bol Krakow, čo je od nás nie veľmi ďaleko, preto nám to celkom vyhovovalo. Voľba nízko nákladovej leteckej spoločnosti by to síce bola dobrá, no to by som musela čítať pozornejšie a mať už nejakú tú predchádzajúcu skúsenosť. Stalo sa nám totiž to, že sme si nedobre prečítali rozmery batožiny a museli sme si zaň priplácať.  Môj kufor, ktorý bol asi polovicou zo mňa, sa rozmermi ani zďaleka nepodobal tomu, ktorý bol v papieroch ako odporúčaný (no musím podotknúť, že do takého kufru, ktorý oni na palube tolerujú, by sa mi zmestili tak maximálne topánky :D) a Petrov bol síce malý a ľahký, no asymetrický a do modelových košov, ktoré oni na letisku majú, sa z jednej strany nezmestil. Cestou z Krakowa to pre poľských pracovníkov žiadny problém nebol, doplácala som len za môj kufor, ktorý mal 14kg. Keď sme však odchádzali z Paríža, Francúzi s tvarom jeho kufra spokojní neboli (aj napriek tomu, že vážil len 7kg, pričom max. povolená váha je 10kg) a tak musel ísť taktiež do podpalubia. Samozrejme, bola to moja chyba, že som si to nepozorne prečítala a tak si to musela zaplatiť, inak by nás však letenky vyšli veľmi výhodne. Lietadlo bolo menšie, miesta na sedenie málinko, no pri necelých dvoch hodinách letu sa to dá spokojne prežiť. Doteraz som bola v Paríži len autobusmi a verte mi, tých 19 hodín „terigania“ sa bolo omnoho horších, než málo miesta na nohy počas dvoch hodín. Prileteli sme na letisko v Beauvais, ktoré je vzdialené cca. hodinku a pol kyvadlovou autobusovou dopravou, ktorá je zabezpečená letiskom a stojí 17€ na osobu.

Ubytovanie som najskôr hľadala cez Booking.com, no keď som videla tie ceny, dobre som si to rozmyslela. Nechcela som hotel, pretože ak je človek celý deň preč, je to podľa môjho názoru úplne zbytočné. Hľadala som niečo, kde by sme sa cítili ako „doma“. Naše ubytko som našla cez Housetrip.com, kde sú v ponuke rôzne byty po celkom Paríži za skvelé ceny. Bývate u niekoho „doma“, môžete používať jeho kuchyňu, máte vlastnú izbu, nechýba čistá kúpeľňa ani záchod. My sme platili za 4 noci okolo 210€, byt bol neďaleko zastávky metra pri rieke Seina, pričom na križovatke neďaleko bytu bol výhľad na Eiffelovku. Byt bol menší, no veľmi pekný, čistý a útulný. Mali sme vlastnú izbu s manželskou posteľou a kľúč od bytu. Priznám sa, najskôr som mala strach, či bude náš domáci seriózny, či tam vôbec ten byt nájdeme a či neostaneme stáť s dlhým nosom na ulici. No ničoho som sa báť nemusela. Domáci bol sympatický fešák, ktorý vedel perfektne po anglicky. V byte býva s krásnou priateľkou a obaja k nám bol veľmi milí a pohostinní. Niekomu môže prekážať, že býva v byte s cudzími ľuďmi, no nám to nevadilo. Ráno sme odišli, v noci prišli, navzájom sme si neprekážali a výhodou bolo, že som si od nich mohla požičať, čo potrebujem. Mala som pokrčené veci, tak som si požičala žehličku. Ráno som si umyla hlavu, tak som si požičala fén. Kúpili sme si v neďalekom obchode raňajky, no zabudli sme na cukor. Problém bol však hneď vyriešený, keďže domáci mali cukru habadej!

V Paríži som bola po tretí krát, tak sa mi už veľmi nechcelo fotiť všetko, čo vidím, keďže z predchádzajúcich rokov mám fotiek viac než dosť, preto tých fotiek nie je nejako extra veľa.

Bola to však prvá Petrova cesta do Paríža a tak som mu robila „sprievodkyňu“. Mali sme striedavo oblačno, čo napokon vidíte aj na fotkách, no výlet nám to nepokazilo. Prvý deň sme začali nákupným centrom v modernej štvrti Paríža pri Grand Arche, keďže trochu pršalo a nechceli sme hneď zrána zmoknúť. Obrovské podzemné bludisko s obchodmi, o akých sa nám na Slovensku ani nesnívalo. Zoženiete tam všetko. Všetko, na čo si len zmyslíte! Pred obedom sa tam nahrnulo toľko ľudí, ako je u nás v obchodoch pred Vianocami a bolo ťažké držať si svoj smer chôdze 😀 Ja som ako prvé navštívila New Look, kde som si kúpila ruksak, dva páry topánok a čelenku s kvietkami a mala som dosť. 🙂 Výber obrovský, predavačky a predavači milí, ceny také, ako na ich e-shope. Potom káva v Coste a hor sa do „mesta“. Naše kroky ďalej smerovali pod víťazný oblúk, ktorý, mimochodom, vidieť v diaľke od Grand Arche aj s celou ulicou Champs-Élysées. Presúvali sme sa metrom (na 5 dní nás lístok Paris Visite do troch zón stál dokopy 70€) a bolo to rýchle a efektívne. Samozrejme, v tých najväčších špičkách sa stávalo, že sme museli čakať na ďalší vlak, lebo bol príliš preplnený, no ako turistom nám to bolo viac-menej jedno. 🙂 Času bolo vždy dosť. Pozreli sme si Víťazný Oblúk, poprechádzali sa po Champs-Élysées a kráčali smerom v Louvre, čo je vlastne „po ceste“. Pozreli sme si „Moňu“ a dostatočne sa uchodili. Po pár prestupoch na linkách metra sme vystúpili pri Moulin Rouge a išli sa v tejto štvrti napapať. Mali sme perfektnú „fit“ pizzu (polovica taniera pizza, druhá polovica šalát) a rozmýšľali, či zájdeme aj na Montmartre. Kým sme si to však stihli rozmyslieť, začalo pršať a tak sme šli domov. Koniec koncov, boli sme aj tak neskutočne unavení a uchodení, takže bolo aj dobre, že nám začalo pršať.

Druhý deň sme začali Eiffelovkou. Ráno krásne svietilo slniečko, no kým sme k nej prišli, začalo popŕchať. To by nebolo také hrozné, veď pár kvapiek dažďa nikomu neublíži. Horšie však bolo, že kým sme sa vyviezli výťahom na vyššie poschodia, začalo neskutočne fúkať, pršať a bolo chladno. Preto sme Eiffelovku doslova prebehli a utekali sa zahriať do kaviarne na Trocadéro. Kým sme vypili kávu, vykuklo slniečko a čakal nás prekrásny slnečný deň, ktorý trval až do pol desiatej, kedy začalo slniečko zapadať. V ten deň sme chodili ešte viac než v prvý, prechádzali z jednej strany Seiny na druhú, boli v Invalidovni, Latinskej štvrti, pri Moulin Rouge, na Montmartre, v Notre Dame, … Užívali sme si, že je krásny deň a preto chodili veľa pešo. Na konci dňa nás tak boleli nohy, že sme išli domov z posledných síl!

Tretí deň sme sa motali v okolí Pompidou a Le Forum Des Halles. Fascinovalo ma vždy čerstvé a šťavnaté ovocie, ktoré predávajú na ulici, pestré kvety a kytice, chutné makrónky a všeobecná pohoda! A veľmi sa mi páčia tie „štvrte“ a ulice, v ktorých zoženiete konkrétne produkty. Sú ulice, kde sú obchody iba s motorkami, sú ulice, kde kúpite tkaniny a galantériu, inde zase nájdete oblečenie pre psov a na druhom konci štvrte vintage a second-hand shopy. Je to tam raj!

Čo sa týka ceny jedál a pod. obed či večera pre dvoch (hlavný chod + niečo na pitie) nás vyšli medzi 32 až 45€. V porovnaní s menu, ktoré dostanete u nás za 4€ (polievka, hlavný chod a niekedy aj čosi na pitie), sú to neskutočné ceny, ale o tom je Paríž… Za dve kávy sme platili okolo tých 12€, pili sme dokonca i čaj za 8€ pre jedného 😀 Smiali sme sa, že v cene už je asi aj ten čajníček, v ktorom nám to doniesli. Každopádne, aj keď nás letenky a ubytko nestáli veľmi veľa, po spočítaní všetkých nákladov v podobe lístkov na autobus, metro, vstupov a  jedla nás tento „výlet“ vyšiel asi tak ako all inclusive pobyt niekde na piesočnatej pláži…No povedzme si narovinu, také krásne zážitky ako z Paríža, takú krásnu atmosféru, akú má len Paríž, to by sme nedostali nikde. (:

Love, peace and life Ivanka