.nečakané vzplanutia & divočina

0 Flares 0 Flares ×

Najlepšie veci sa mi do života priplietli samé. Spotánne rozhodnutia sa ukázali ako najväčšia životná výhra a nečakané priateľstvá sú pre mňa dnes tie najpevnejšie a najsrdečnejšie. Som pomerne systematický človek. V živote mám rada poriadok, plány a jasný cieľ. Nehovorím, že to tak musím mať (či mám) stále, no poväčšine som spokojnejšia, keď viem, čo ma čaká. Diár využívam každý deň a pred spaním si zvyknem v hlave prechádzať, aký budem mať zajtra deň. No situácie, ktoré vo mne zanechali najintenzívnejšie spomienky, sa stali bez toho, aby som k nim mala vopred pripísaný dátum a čas.

Sama pre seba si ich kategorizujem ako nečakané vzplanutia. Rovnako to mám aj s ľuďmi. Jednoducho si ma nejako našli a zrazu z toho bolo priateľstvo. Niektorí mi dokonca zmenili život či pomohli získať nový pohľad na svet. Nebudem klamať, v tomto smere mám pomerne náročnú povahu. Nemám problém sa s niekým neznámym či menej známym baviť, rada spoznávam nových ľudí, no na to, aby z toho vzniklo priateľstvo, potrebujem čas a najmä, rovnakú krvnú skupinu.

Sú ľudia, ktorí v spoločnosti vôbec nepociťujú diskomfort, vedia sa rozprávať donekonečna o podstatnom aj nepodstatnom a majú okolo seba široký okruh priateľov. Ja som presný opak. Vyhovuje mi, ak mám okolo seba len ľudí, ktorí sú mi skutočne blízki a navzájom sa dobre poznáme. Okrem toho, vždy vycítim, kedy sa s človekom už nemám o čom baviť a to ma privádza do rozpakov. Snažím sa na tom pracovať a odkukávať, ako vedú „small talky“ iní ľudia, no chce to cvik (a čas). V spoločnosti, kde býva veľa ľudí, sa cítim nesvoja. Nečakané priateľstvá sú pre mňa obrovským darom a vždy sa čudujem, ako sa vlastne prihodili. Som však nesmierne vďačná, že existujú. Jedno také „nečakané“ bolo v podstate aj to s Vladkom, ktorý je autorom dnešných fotiek, a jeho priateľkou Simonkou. Práve vďaka jej iniciatíve sme sa pred pár rokmi stretli na našom prvom spoločnom fotení a dnes sú to ľudia, za ktorých by som dala ruku do ohňa.

Nečakané vzplanutia s TOUS

Istým spôsobom bolo pre mňa „nečakaným vzplanutím“ aj moje zamilovanie sa do značky TOUS. Naša spolupráca (s menšími či väčšími prestávkami) začala štyri roky dozadu, keď ma s ňou zoznámil YAKSHA. Bolo to krátko po tom, čo sa otvoril prvý butik v Auparku a presne si pamätám, ako sme v ten deň sedeli pred návštevou predajne v kaviarni a ja som zvedavo počúvala príbeh rodinnej španielskej značky. Moje nadšenie však mierne opadlo vo chvíli, keď som „macíkové“ šperky videla úplne po prvýkrát. Hovorila som si: „Kto už len bude nosiť niečo takéto infantilné?“ V mojom prípade však dokonale platí pravidlo nikdy nehovor nikdy. Totiž, kedykoľvek som ja z oblasti módy na niečo povedala NIE, o pár dní, týždňov či mesiacov z toho bolo obrovské ÁNO.

Ako som teda zmenila názor? Hlavným dôvodom bol fakt, že ich kabelky som zbožňovala od úplného začiatku. (Tým sa asi aj vysvetľuje, prečo mám doma hneď štyri.) Kvalitné, nadčasové, v rozličnom prevedení farieb a tvarov. Ako som sledovala stále nové a nové kolekcie, v istom momente nastal zlom. Keď som totiž pozerala kabelky, často som pohľadom zavadila aj o šperky. A zrazu sa mi ten maco začal nesmierne páčiť! Netuším, ako a kedy presne sa to stalo, no na TOUS šperky som sa začala pozerať inak.

Už vo mne nevyvolávali asociáciu s infantilnosťou, ale skôr hravosť a originalitu. Ja osobne vnímam aj veľký posun v rámci identity značky, čo na mňa bez pochýb zapôsobilo. Ich návrhy a kampane začali byť zaujímavejšie a flexibilnejšie. Je mi sympatické, že ponúkajú ako veľmi hodnotné šperky, tak aj dostupnejšie prevedenia, ktoré sa dajú nosiť každý deň. Čím som staršia, tým viac si dávam záležať na tom, aby boli veci, ktoré nosím, variabilné a dali sa kedykoľvek jednoducho obzvláštniť či doplniť. Pri „macovi“ si tým môžem byť istá. Prívesky, retiazky, prstene či náramky – všetky sa dajú navzájom kombinovať, dokonca aj naprieč kolekciami.

Divočina

Dnešné fotky vznikli v bratislavskej botanickej, kam sme pred pár týždňami zabehli spolu s Vladkom Vojtelom. Prvotne som si chcela do tejto našej zelenej „divočiny“ obliecť niečo s kvetinovým vzorom, no ako som mala otvorenú skriňu, skončil môj pohľad na bielej volánovej blúzke. A hneď mi bolo jasné, že to je ono. Stačia k nej len jednoduché džínsy, našuchovacie topánky a pár obľúbených doplnkov. Len ma mrzí, že ju už túto jar nestihnem vynosiť viac – je mi v nej pomerne horúco, takže si ju užijem opäť až na sklonku leta.

Prajem vám krásny záver pracovného týždňa, veľa nečakaných (príjemných) vzplanutí a ešte viac priateľstiev, ktoré pre vás znamenajú „celý svet“.