najkrajšie chvíle.

0 Flares 0 Flares ×
Sú pocity, ktoré by sme najradšej hodili do ohňa a spálili. Na počesť ich zničenia by sme ešte predviedli nejaký ten obradný tanec a šťastní, vyrovnaní žili spokojne ďalej. Sú však aj také pocity, ktoré milujeme. Ktoré by sme najradšej prežívali dennodenne, minútu za minútou. Pre mňa je jeden z tých pocitov ten, keď stojím na javisku. 
Výstup číslo jeden, nazvime ho tanečný. Stojím v zákulisí, cítim chvenie v žalúdku, mám spotené ruky a roztrasené kolená. Pocity mne už 13 rokov známe. Posledné úpravy kostýmov, fixácia účesov sponkami a namáčanie si spodkov cvičiek do vody, aby sa tak nešmýkalo. Odhrniem záves, spravím prvé kroky na javisko, kde reflektory osvetľujú celý priestor, sála je plná ľudí, z ktorých vidím len obrysy, postavím sa na miesto a zo srdca mi spadne obrovský kameň. Sálou sa už nesú prvé tóny (mne už na nervy lezúcej) piesne a ja sa ponáram do pohybov. Ponáram sa do pohybov, ponáram sa do dôb, ponáram sa do spomienok, ktoré sa mi vynárajú v mysli, keď počujem pieseň. Dávam do toho všetko. Znejú posledné tóny, srdce mi bije ako o život, tep sa mi dvíha, no eufória z celého toho „cirkusu“ mi nedovolí nič viac, ako len úsmev na záver a dobrý pocit zo seba samej. Odchádzam za závesy a utekám sa prezliecť. Už po ceste dole do šatní zhadzujem zo seba šaty a cvičky nechávam na schodoch. Hoc mám ešte nejaký ten čas, kým pôjdem spievať, chcem, aby bolo všetko pripravené v predstihu.
Výstup číslo dva, nazvime ho spevácky. Na ruke už mám napísaný text piesne (čo na tom, že som si ju napísala sama, nikdy predsa neviem, kedy mi vypadne slovíčko. :), na silónke očko z neustáleho behania po zákulisí, v ruke mikrofón, na ktorom sú mokré fľaky od mojich spotených rúk a v očiach očakávanie, ako to celé dopadne. Predsa, je to moja prvá skúsenosť so živou kapelou a moja prvá tvorba, ktorá sa bude verejne prezentovať. Než vstúpim na pódium, stihnem poutierať mikrofón do šiat (hanba mi). Tak teda idem na to. Ešte pohľad na chalanov za nástrojmi, výmena úsmevov a povzbudivých kývnutí hlavami. Raz, dva, tri….Už to ide. Scéna rovnaká ako pri tancovaní, len svetlá sú inej farby. „Strácam sa. V nás. V tmách, hlbinách, s láskou, či bez nej….“ Akordy sa striedajú, pieseň naberá na obrátkach. Ani sa nenazdám a je po pesničke. Motýle v bruchu, citím sa ako zamilovaná školáčka (ups, ja sa tak cítiť nemusím. ja ňou totiž som.), potlesk a eufória.
To všetko milujem a chcela by som to robiť každý deň. <3
Tancujem 13 rok scénický tanec a spevu, spolu s hrou na gitare, sa aktívne venujem v SZUŠ Fantázia štvrtý rok.

So Sárkou.

Kinder Mafia s pätami na očiach.
Barbie, ktorú by som si najradšej adoptovala.
Počas obednej prestávky.

So Simíkom. Najväčšou (nielen) tanečnou láskou.

Na spievanie. 🙂

Love, peace and fashion Ivanka

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.