.Maroko & Marrakech

0 Flares 0 Flares ×

Maroko bolo na zozname mojich cestovateľských snov pomerne dlhý čas. Hádam, že minimálne tri roky som mala túto krajinu v hlave veľmi intenzívne. Všetky tie farby, „chute“ a miesta, ktoré na mňa vykúkali z fotiek či dokumentov, ma nesmierne fascinovali a veľmi som si priala vidieť ich raz na vlastné oči. Všetko to tam na mňa pôsobilo rozprávkovo. Dlho som ľudí okolo mňa „otravovala“ a presviedčala, nech sa idú pozrieť so mnou, ale očividne nebol z tejto krajiny nik „hotový“ až tak veľmi, ako som z nej bola ja. Čas od času sa síce niekto vyjadril v štýle: „Hej, hej, pôjdeme“, no to mi nestačilo, keďže „hej, hej“ býva v rozmedzí 5 rokov až nikdy. Až sme jedného (lenivého) dňa stráveného v pohodlí gauča, bolo to tuším minulý rok niekedy o tomto čase, videli s Petrom na Prime Zoom dokument o Maroku. Konečne sa pohli ľady!

Stačila mi z jeho strany veta: „Zaujímavá krajina, tam by som sa šiel niekedy pozrieť.“, a z „niekedy“ bol teda už presnejší časový údaj, a síce kombinácia letenky za dobrú cenu + voľnejšie dni v škole. A tak sme minulý týždeň vyrazili za naším prvým marockým dobrodrúžstvom. Prečo píšem „prvým“? Nuž, aj keď som mala z krajiny zmiešané pocity, verím, že sa ešte niekedy vrátim a pozriem si aj iné kúty, než len Marrakech. Na prvú cestu však bola kombinácia počet dní + objavovanie jedného mesta úplne postačujúca. A tak sme teda minulú nedeľu dorazili. V miernom šoku zo všetkých okolitých podnetov, no šťastní a zvedaví, čo všetko nás čaká. Bála som sa, že koncom novembra nám už bude v Maroku zima, no napokon sme mali krásne slnečno, príjemných 21℃ a úplne ideálny počet spoluturistov z celého sveta. Mimochodom, vedeli ste, že druhá filmová časť Sex and the City sa natáčala práve tu? Síce to bolo vo filme prezentované ako Abu Dhabi, žiadna zo scén sa nenatáčala v Spojených Arabských Emirátoch. (Celkom zaujímavé čítanie o tom, prečo tomu tak bolo, nájdete v The Guardian.)

Topánky: Promod, Nohavice: River Island, Kimono: Answear, Top: Zara, Kabelka: Mango, Náušnice: Selepceny

Let + prílet

Do Maroka sme leteli z Viedne cez Ryanair/Laudamotion. Dnes sa už dá pohodlne letieť aj z Bratislavy, no čas odletu a príletu nám viac vyhovoval z viedenského letiska. Leteli sme v nedeľu o 7:40, do Marrakechu sme preileteli pred obedom, takže sme mali polovicu dňa pre sebou. Domov sme odlietali vo štvrtok o 10:40, takže sme sa bez stresov ráno presunuli na letisko a naraňajkovali sa, no a poobede sme boli doma. Prvýkrát som vo Viedni letela z terminálu 1 a keďže sme sa trochu „prerátali“, lebo sme nevedeli, ako to tam funguje napíšem to aj tu, pre tých, čo odtiaľ nelietajú a náhodou niekedy budú. Terminál 1 sa od 3 líši tým, že security check sa robí až po prejdení duty free zóny. To znamená, že ak ste hladní/smädní, využite reštaurácie/stánky, ktoré sú pri duty free zóne a až potom sa presúvajte ku gate-u. Za security check už totiž žiadne stánky s jedlom, kávou či pitím nie sú, nachádza sa tam iba malý duty free stánok a pár automatov, takže je lepšie „vybaviť“ si všetko predtým.

My sme väčšinu letu prespali a ja osobne odporúčam vždy rezerváciu sedadiel úplne v zadnej časti, ideálne posledné sedadlá – nikomu nebude vadiť, ak si sklopíte sedadlo a je tam aj viac miesta na nohy. Mimochodom, ak máte naplánovaný nejaký let z Ryanair, nezabudnite, že zmenili ich cabin baggage policy, takže sa už pri kúpe letenky oplatí prikúpiť verziu Priority, vďaka čomu si môžete vziať na palubu lietadla malú tašku/ruksak + príručný kufrík. My sme kupovali letenky skôr, takže sa nás to netýkalo, no ako takmer pri každej dlhšej ceste, ktorú absolvujeme, aj v tomto prípade sme ešte prikupovali jeden 20kg kufrík na cestu tam a aj späť. Totiž, nemusím sa potom stresovať, ako sa zbalíme (a či vôbec) a tiež si môžem bez strachu, či sa mi všetko zmestí, niečo kúpiť aj v danej krajine. Počas letu tam sme mali dosť silné turbulencie, no let domov bol, naopak, úplne bezproblémový. Samotné letisko v Marrakechi je nádherné a aj veľmi dobre vybavené. Určite si však nezabudnite do tašky pribaliť pero! Po prílete a pred odletom musíte v hale vypisovať malý papierik kvôli vízam a bez vlastného pera to nepôjde.

Prvý dojem

Z letiska sme sa presunuli transferom, ktorý nám zabezpečil náš riad. (O ubytovaní viac nižšie.) Marrakech nás omámil svojou šialenou atmosférou už počas prvých metrov – kone, motorky, bicykle, staré mercedesy, chodci, vozíky, dodávky a my – to všetko na jednej úzkej ceste, bez akéhokoľvek poriadku a pravidiel. Keď ideš, tak ideš. Keď nie, tak nezavadzaj… Obieha sa zo všetkých strán, trúbi sa ako o život z určitého dôvodu alebo len jednoducho zo zvyku – a to takmer stále. Za oknom sa striedajú ošarpané či vynovené marhuľkové domy, honosné rezorty, ktoré chránia pred očami zvedavcov vysoké ploty a bezpečnostná služba, stánky rôzneho charakteru, lokálne obchody, kaviarne a v neposlednom rade aj tajomné riady, ktorých prítomnosť poväčšine prezrádza len malá tabuľka na dverách. Na rohu ulice opravuje starší pán motorky, súčiastky sa povaľujú všade okolo neho. Takýto obraz vidíme po ceste ešte niekoľkokrát. Všade je extrémne živo a hluk. Musíte sa na to psychicky pripraviť. Boli sme v NYC, Londýne či Paríži, videli sme hlučné a preplnené mestá/miesta, no nič sa nedá porovnať s ulicami v Marrakechi. Ten ruch je…iný. Neviem, nedokážem to opísať. Buď to človek spracuje alebo nie – podstatné je dostať sa zo šoku čo najskôr.

Topánky: CCC, Nohavice & Kimono: H&M, Kabelka: Zara, Okuliare: Eyerim, Náušnice: Earlandia

Ubytovanie

Keď som vyberala ubytovanie, tajne som dúfala, že sa nám podarí zarezervovať jeden z tých „slávnych“ riadov, ako napríklad Riad Be Marrakech alebo Riad Yasmine. Bohužiaľ, nepodarilo sa. Keby som to bola vyberala tak rok dozadu, možno by sa pošťastilo, ale dva mesiace pred odletom je na tieto insta srandičky už predsa príliš neskoro. A tak som sa pustila do hľadania cez AirBnB. Podmienky boli jasné – raňajky, bazén a pekné fotogenické miesto v dobrej cene. Kritériá nakoniec splnilo asi 5 ubytovaní, pričom finálne rozhodnutie ovplyvnili do veľkej miery dva faktory – vizuálna stránka a prvý dojem z fotiek.

Vybrali sme si Riad Villa Almeria, ktorý sa nachádza asi 10 minút chôdze od centra diania Jamaa el Fna. Z vonkajšej strany nenápadná budova, ktorá vo svojom vnútri ukrýva tradičnú oázu s modernými prvkami. Po obvode sa nachádzali izby, v spodnej časti reštaurácia a nádherné pomarančovníky siahajúce až po strechu, medzi ktorými boli miesta na leňošenie. Na streche bazén, raňajková miestnosť a opäť množstvo príjemných oddychových zón. Za 4 noci s raňajkami sme platili cca 275€ za oboch. Priamo v ich reštaurácii sa dalo naobedovať či navečerať (3-chodové menu za cca 18-20€ na osobu). K dispozícii boli priamo na riade tiež Hammam a masáže.

Ubytovanie bolo veľmi pekné, malo to krásnu atmosféru, všetko dokonalo čisté a personál priateľský a nápomocný. Dali nám odporúčania, kde, čo a ako, vybavili transfer, taxi a všetko, čo sme potrebovali. My sme si ešte pred príchodom dali upgrade izby z klasickej na suite a prebehlo to úplne bez problémov. Keď nás viezli z letiska a prechádzali sme všetkými tými maličkými uličkami, trochu som sa bála, že ak pôjdeme pešo, nebudeme vedieť trafiť, no napokon to bolo úplne jednoduché. Ono to tam síce vyzerá ako labyrint, no dá sa na to zvyknúť a po pár metroch sa už človek orientuje automaticky. Mimochodom, ak by sa vám však predsa stalo, že sa stratíte, nikdy sa nepýtajte mužov/chlapcov, ktorých len tak stretnete na ulici, prípadne za vami prídu, či hľadáte cestu. Radšej sa obráťte na niekoho v stánku alebo v obchode, oni vám ochotne pomôžu. Totiž, títo mladíci, ktorí sa tvária, že vás dovedú do vášho vytúženého ciela, chcú potom finančnú odmenu, sú drzí a niekedy aj nebezpeční.

Trh

V Marrakeshi kúpite všetko – to, čo chcete a často aj to, čo vôbec nechcete. Ale nebojte sa, dá sa odolať. Stačí, ak vám obchodník povie trikrát vyššiu sumu výrobku, než je jeho bežná, a chuť nakupovať vás ihneď prejde – obzvlášť, ak nemáte náladu sa s ním naťahovať. Na každom kroku sú košíky zo slamy, koberce, lampy, vankúše, kabelky či topánky. Do toho sa objavujú klietky, v ktorých sú malé korytnačky (áno, pohľad na ne nie je vôbec príjemný), koreniny či výrobky a móda z pneumatík (tzv. #goodyear fashion, skoro som odpadla doľava, keď sme to videli). A samozrejme, nechýba keramika!

Pár malých misiek si s Peťkom nesieme domov, rovnako aj kurkumu, kari a jeden pár kožených topánok, ale inak sme pri nákupoch skôr nasávali atmosféru (a snažili sa z toho chaosu nezblázniť). Trh je veľmi živý, hlučný a plný turistov. Je to však naozaj krásne a zaujímavé miesto, ktoré vás „dostane“. Mňa nesmierne bavilo pozerať sa na všetky tie výrobky a vidieť, čo všetko vedia ľudia priamo pred našimi očami vyrobiť, no nebavilo ma naťahovanie sa a ich automatické vykrikovanie: „Hey. Hey, come here.“ Najviac sa mi páčili stánky, v ktorých ich majitelia priamo niečo vyrábali. Niektoré stánky boli viac „masovejšie“, t.j. predávalo sa v nich to, čo aj v stánku vedľa či oproti, iné boli zase originálne. Nie vždy bol pohľad na stánkarov príjemný – totiž, kým jeden mal obrovský stánok s lákavými výrobkami, druhý sedel na zemi v uličke so svojou dekou, na ktorej mal pár maličkostí, ktoré sú, podľa môjho názoru, len veľmi ťažko predajné.

Čo sa týka zjednávania, ak sa vám podarí „skosiť“ pôvodnú sumu na 1/3, môžete si gratulovať. Ak nebodaj zvládnete vyjednať ešte lepšie, tak sa prihláste, na ďalší takýto výlet idete so mnou! Čo je mi veľmi sympatické, je skutočnosť, že vo väčšine stánkov dostanete miesto igelitovej tašky takú tenšiu textilnú (tá sa dá potom využiť napríklad pri „prezimovaní“ letných topánok). Druhá vec, ktorá sa mi pozdávala, bol fakt, že sme nevideli žiadnych detských žobrákov a ja len dúfam, že to nebolo kvôli tomu, že sme mali šťastie, ale že naozaj tam deti na tieto činnosti nezneužívajú. Ale zase, aby som nemala príliš ružové okuliare – nebojte sa, tam sa tie deti vedia obracať aj samé – ako som písala o mužoch, ktorí vám chcú ukázať cestu do ciela za peniaze, to isté robia aj deti a mám pocit, že sú ešte drzejšie.

Topánky: TOMS, Nohavice, top, kimono: Lindex, Kabelka: Mango

Topánky: CCC, Šaty: A Star Is Born // ASOS, Náušnice: Petra Toth

Čo nevynechať?

Jedna z vecí, ktoré ma na Maroku naozaj bavili, boli farby! Síce je Marrakesh ako taký v jednotnej marhuľkovej farbe, nájdete tu aj mnoho miest, ktoré sú farebnejšie, bláznivejšie, vzorovanejšie. Jedným z takýchto krásnych pestrých kútov bola Majorelle Garden (Le Jardin Majorelle), kde stojí aj dychberúce Berber Museum. Samozrejmosťou je zastávka na námestí Jemaa el-Fnaa, ktoré je vstupnou bránou do trhoviska a tiež miestom, kde „to žije“. Večer sa tu skvelo najete, počas dňa sa môžete osviežiť čerstvým pomarančovým džúsom, poobzerať tanečníkov či nechápavo krútiť hlavou nad mužmi, ktorí sa tam premávajú s opičkami na ramene a ponúkajú ich na fotky. Och, aby som nezabudla, nechýbajú zaklínači hadov.

Zastavili sme sa aj v Palais Bahia, obzreli si Koutoubia Mosquee a Saadian Tombs. Veľmi som chcela vidieť aj Medersa Ben Youssef, no to je do orku 2020 z dôvodu rekonštrukcie uzavreté. Vstupné bolo do Bahia Palace a Saadian Tombs po 70 dirhamov na osobu, v Majorelle Garden som mala ako študent zľavu, ale tam si sumu nepamätám. Čo je podstatné – dá sa platiť ako v dirhamoch, tak aj v eurách. Samozrejme, výhodnejšie je platiť v dirhamoch, pretože ak zaplatíte v €, výdavok dostanete tak či onak v dirhamoch. A ak máte náhodou vyššiu bankovku, tie dirhamy potom už asi neminiete. Najideálnejšie je vyberať si peniaze priamo z bankomatu na mieste a podľa toho, akú sumu práve potrebujete. V reštauráciach sa dá platiť kartou, dokonca aj v niektorých stánkoch – ale tu je lepšie mať cash, nech to viete dobre zjednať.

Jedlo/drink

Čo sa týka odporúčaní na podniky, v ktorých sa zastaviť, priznám sa, že tento raz ich pre vás nejako extra veľa nemám. Väčšinu času sme totiž jedli priamo v našom riade, pretože sme mali istotu, že jedlo tam bude naozaj dobré. Okrem toho, až tak veľa sme toho nepojedli – druhý deň ma začala extrémne páliť záha a tak som sa bála dať čokoľvek do úst. Určite preto odporúčam pribaliť si do kufra nejakú prvú pomoc – ich jedlá sú výrazne korenisté a aj napriek tomu, že som nikdy nemala s koreneným jedlom a žalúdkom problém, predsa sa niečo vyskytlo. 🙂 Tiež si nezabudnite vziať niečo na hnačku – pre istotu. Nám sa tomu síce podarilo vyhnúť, ale človek nikdy nevie. Ako prevencia je určite fajn nepiť u nich vodu z vodovodu, nedávať si do pitia ľad a určite sa vyhýbajte aj slamke – okrem toho, že je u nich vždy plastová, môže sa stať, že už z nej pred vami niekto pil. Tiež nám odporúčali, aby sme nejedli vyprážané jedlá, nakoľko olej môže byť v zlom stave a prepražený,

Každopádne, odporúčam reštauráciu NOMAD, ktorá bola veľmi príjemná, čo sa prostredia týka a jedlo bolo výborné! Určite sa zastavte aj v Cafe de France a vyskúšajte nejakú menšiu lokálnu reštauráciu. Ako budete vedieť, že je dobrá? Jedia v nej domáci! To je vždy indikátorom toho, že jedlo bude stáť za to a netreba sa ho báť. Ak chcete mať veľký zážitok a nevadí vám, že dáte za kávu 7€, tak určite choďte aj do hotela La Mamounia, ktorý (nielen) tam patrí k najkrajším hotelom. Budete sa tam cítiť ako v rozprávke. 🙂

Topánky: TOMS, Nohavice: River Island, Top: Mango, Kimono: Shein, Náušnice: Dominika Gulden

Z Marrakechu mám zmiešané pocity. Scenéria ako taká – mesto v jednotných marhuľkových odtieňoch, v pozadí nádherné mohutné pohorie Atlas, palmy, pamiatky, luxusné hotely, záhrady – nádhera. Ale keby som tam mala žiť, zbláznim sa. Som človek, ktorý má rád pravidlá, systém a dokonca som na tomto výlete zistila, že mi nevadí ani tá naša slovenská byrokracia, ktorá všetko naťahuje. Tam žiadny systém nie je – počnúc dopravou, cez ľudí, až po ceny. Úprimne, vadí mi to a v živote by som si na to nevedela zvyknúť. Neznášam špekulantov a otravných ľudí a nemám chuť sa s nikým naťahovať. A počas nášho krátkeho tripu sme ich stretli viac než dosť.

Samozrejme, boli milí a cítila som sa tu bezpečne, ale to, že tu každý naťahuje ruku za peniazmi bez toho, aby čo i len pohol prstom (ten samotný akt natiahnutia ruky nerátam), mi príde úplne neuveriteľné. Určite odporúčam toto mesto zažiť, pretože je to obrovská skúsenosť a človek si rozšíri obzory. Okrem toho, uvidíte tu naozaj krásne zákutia. Ale viac ako 5 dní by som tam už nezvládla. Pohybovali sme sa len v centre mesta, takže určite nemôžem generalizovať, čo sa ľudí a ich nátury týka, ale takéto sú moje pocity a píšem to tu, aby ste sa na to možno vedeli psychicky pripraviť. A kto vie, možno budete ten chaos milovať…:)