krajina zázrakov.

0 Flares 0 Flares ×

Ty a ja, zbláznení obaja.

Život sa s nami hrá,

Ešte niečo pre nás má.

Nahliada nám do karát,

Nehrá podľa pravidiel,

Rád vyhráva a berie silu z našich tiel.

Mám strach, že príde dážď a nebudem mať pršiplášť,

viem, že prídeš včas, ochráni ma sila, čo je v nás.

Avšak príde jeden deň, keď sa všetko zmení.

Náš svet sa otočí a neostane kameň na kameni.

Zbúrame múry sveta, objavíme Atlantídu,

Niekto nám v tom pošepká, kde nájdeme cestu inú…

Avšak príde jeden deň, keď sa všetko zmení.

Náš svet sa otočí a neostane kameň na kameni.

Zbúrame múry sveta, objavíme Atlantídu,

Niekto nám v tom pošepká, kde nájdeme cestu inú…

Niektoré veci nám časom zovšednejú. Nezáleží na tom, ako veľmi nám predtým prirástli k srdcu a ako veľmi ich milujeme. Časom ich začneme brať ako samozrejmosť. Budeme žiť s vedomím, že pri nás jednoducho sú a nebudeme sa zaoberať otázkou, čo by bolo keby. Lenže príde jeden deň, keď sa všetko zmení a zrazu neostane kameň na kameni. Niekto objaví Atlantídu, iný zbúra všetky múry sveta a vy stratíte niečo či niekoho v čase, keď to najmenej čakáte. Odíde preč a nestihnete mu povedať ahoj. A potom si uvedomíte, čo všetko pre vás znamenal.

Ale mám sa fajn. Viac než fajn. No chýba mi gitara a skladanie piesní. Chýba mi brnkanie si po večeroch a pohodička v zložení ja+gitara+akordy+zošit+pero. A trošku mi chýbajú staré časy. Kedy veci nedávali veľmi zmysel, ale nikomu to nevadilo. Kedy boli maturity a budúcnosť tak ďaleko, že mi do toho spevu naozaj bolo, sedeli sme pri rieke v Berlíne a jedli nanuky.

Ale mám sa fajn. Viac než fajn. Iba mierna melanchólia. 🙂

Mimochodom, keď budete mať chuť, prečítajte si aj tento článok. Možno vám niečo dá. Možno vás povzbudí.

A keď nie, tak nie…

🙂

držte sa.