Ako to začalo?
Bol začiatok letného semestra, možno kúsok pred ním a spoločne s Nat sme sedeli na jednej z našich káv, ktoré si zvykneme dávať po fotení. Kecali sme, analyzovali a už tradične citlivo ohovárali naše polovičky. Medzi rečou, len tak mimochodom, Nat spomenula, že by šli s jej Peťom radi na Island. Je to jej (v tom čase ešte) nesplnený sen, no zatiaľ nemajú parťákov, s ktorými by išli a dvoch ich to predsa len vyjde drahšie, takže najskôr skúsia nejakých pohľadať. V tých dvoch sekundách ticha medzi jej vetou a nasledujúcou otázkou mi v mysli napadlo, že Island by bolo veru trieda! Nikdy predtým som nad ním nerozmýšľala, nemala som ho naštudovaný a ani nebol na mojom „TO GO“ zozname. Ako to však povedala, uvedomila som si, že keby bola možnosť cestovať tam, neváhala by som. No a po mojej vnútornej úvahe sa ma opýtala, či by sme sa k nim s mojím Peťkom nepridali…
Tak reku, že hej. Zistím „doma“ stav a dám vedieť, ako sme na to časovo & finančne. Všetko perfektne klaplo a šlo sa na vec – ako prvé sme kupovali letenky. Nasledovala rezervácia vhodného auta, rozhodnutie ohľadom prenocovania (stany vs. AirBnb) a plán cesty. Nat a jej Peťko sa úlohy „delegátov“ zhostili aj za nás, za čo im budem vďačná do konca môjho života, naozaj. Keby sme si to totiž riešili len my s mojím Peťkom, asi by sme teraz trčali niekde uprostred Islandu so zaseknutým nespoľahlivým autom alebo by sme ostali celých desať dní v Reykjavíku a z Islandu videli len letisko a kaviarne. 😀
Cesta na Island
Priznávam, asi som bola príliš veľký flegmoš a neukazovala príliš radosť a nadšenie z pripravovaného výletu, pretože Nat miestami vyzerala, že mi neverí, že s nimi naozaj pôjdeme. 😀 Ten polrok bol však úplne uletený a nabitý, takže som ani poriadne nemala kedy prejavovať nadšenie, ktoré sa vo mne hromadilo. Ten čas však ubehol ako voda a ani sme sa nenazdali, už sme sedeli v Katkinom aute (Natkina teta) so štyrmi veľkými kuframi, niekoľkými ruksakmi a dvoma príručnými taškami v smere na Budapešť, odkiaľ sme odlietali. Mne robili spoločnosť moje dva nové kufre od American Tourister v skvelých pestrých farbách. (Sú u nás dostupné v predajniach Samsonite a ja ich odporúčam všetkými desiatimi. Sú pevné, krásne farebné, ľahko sa „šoférujú“ a sú vyrobené z ľahkého plastu, takže nevážia takmer nič a dokážete ich naplniť do prasknutia.) Vzala som si malý tyrkysový, do ktorého som nám s Peťkom zbalila plavky, uteráky, pyžamá, spodnú bielizeň a nejaké základné hygienické potreby ako vreckovky a lieky. V tom čase som ešte nevedela, ako veľmi som nás týmto krokom zachránila…
Do veľkého lososového išli spoločne všetky naše veci na oblečenie, vankúše, skladacie misky, cestovné lyžičky a spacáky. Niekto sa mi kdesi čudoval, že „kufre na Island?“, ale keďže sme potrebovali zbaliť veci, ktoré potrebovali byť v pevnom obale, nič lepšie, než kufre, sme vziať nemohli. Okrem toho, nestopovali sme, mali sme požičané auto, takže sme neboli nijako limitovaní tým, že ich nemáme ako vziať. Zmestili sa nám do nich všetky veci, váhovo sme boli presní na gram a logistika v kufre auta išla vďaka ich ladným tvarom ľavou zadnou.
V Budapešti sa lúčime s Katkou, Nat prezúva tenisky miesto žabiek a odchádzame na check-in. Vonku niečo pod tridsať, ja v podšitých teplákoch, mikinou okolo pása a zateplených teniskách. Chvíľkami som nadávala, no o deň neskôr som už bola najviac vďačná, že som sa obliekla už na cestu práve takto. Prečo? Veď uvidíte. 🙂 Zastavujeme sa v duty free, vylepšujeme dojem pár strekmi z random voňaviek po ceste a pokračujeme do stánkov s jedlom. Na dlhú cestu s prestupom sa predsa treba posilniť…
Let
Letenky sme kupovali ako prvé – Nat s Peťom našli cenovo pomerne výhodné, v ktorých už bola započítaná aj batožina do 23kg a príručka do 8kg. Letenka vyšla na nejakých 370€ a leteli sme s Air Berlin. Odlietali sme krátko pred ôsmou z budapeštianskeho letiska, prestupovali sme v Berlíne a na Islande v Keflavíku sme pristávali tesne pred jednou ráno. Na Islande je dvojhodinový časový posun, nakoľko však bolo svetlo aj po polnoci, zdalo sa nám, akoby sme sa presunuli v čase cez skriňu v Narnii.
Po prílete sme smerovali do haly s batožinou. Súčasne priletelo hneď niekoľko letov, takže inak prázdna hala praskala v tom čase vo švíkoch. Ľudia hľadali svoje kufre, pobehovali medzi pásmi a čudovali sa, ak svoj kufor našli na páse iného letu. Aj my sme sa chceli čudovať, no čakali sme a čakali a naše kufre stále nikde! Po hodine čakania sa hala úplne vyprázdnila a ostali sme v nej my, skupinka maďarských turistov, talianska trojica a pár ďalších ľudí s rovnako zúfalým výrazom na tvári ako sme mali my. Samozrejme, všetci bez kufrov.
Viete, ono by to ani nebola taká katastrofa, že tie naše kufre nedoleteli. Ak by sme bývali v hoteloch či mali zabezpečené každý deň ubytko cez AirBnb a vedeli sme, že sú napr. v Berlíne a prídu o deň či dva, boli by sme spokojní. My sme však plánovali už od prvého dňa stanovať a všetko sme mali v tých kufroch! Okrem toho, nik nám nevedel povedať, kedy prídu, kde sú, či vôbec prídu, či si máme kúpiť nové náhradné veci, či sa máme ubytovať a čakať, na koho sa máme obrátiť…My sme sa pýtali a telefonovali, každý nám však povedal rovnakú odpoveď, ktorú sme počuť nechceli – nevieme & možno.
Island, deň prvý
Kým Nat s Peťom vybavovali administratívu ohľadom stratených kufrov pri pulte, ja s Peťkom sme sa presunuli za chalanom, ktorý pre nás prišiel, aby nás odviezol k požičanému autu. Chudák, čakal na nás skoro hodinu, kým nájdeme kufre a aj tak sme vyšli bez nich…:D Bookovali sme 4×4 (iné auto neodporúčam, nakoľko je veľa ciest len štrkových a s malým autom budete mať problém), Daciu Duster v požičovni LAVA Auto. Odporúčame ju všetkými desiatimi. Auto bolo v skvelom stave, malo najazdených málo kilometrov, bolo čistučké, voňavé a spoľahlivé počas celého nášho pobytu. Chalan pre nás prišiel, podpísali sme dokumenty a auto bolo na desať dní len a len naše. Vzali sme kľúče a frčali naspäť na letisko po našich parťákov v islandskej reality show boj o prežitie – Bear Grylls revival, do ktorej sme sa stratou kufrov nedobrovoľne dostali.
Prvý dojem z Islandu bol bez pochýb „wow“. Niečo tak nádherné ako príroda tam som v živote nevidela a asi tak skoro ani neuvidím. Ten pokoj, tá dokonalá harmónia farieb! Nedalo sa nezamilovať a to som zatiaľ videla len pár hektárov zeme pri pristávaní a po ceste k autu. Z letiska sme sa vybrali hľadať miesto na prenocovanie. O pol druhej „v noci“ to nebola žiadna malina, prvé tri pokusy nevyšli, pretože guest houses boli beznádejne plné, no štvrtý sa podaril a my sme pred treťou padali do mäkkých postelí s myšlienkou, že nevieme, čo bude zajtra.
Veľmi sme sa tým však nestihli zaoberať, keďže sme zaspali ako drevá do dvoch sekúnd. Ráno sme si dali neskutočné raňajky (fakt, keď som tam videla čerstvé waffle, srdcô mi poskočilo) a následne vyrazili podľa pôvodného plánu objavovať krásy Islandu. Pôvodne sme zvažovali, či čakať na kufre v oblasti Keflavíku/Reykjavíku, no keďže sme nevedeli, kedy prídu a ako dlho budeme musieť ostať, riskli sme to.
Strokkur Geysir, Bruarfoss Waterfall & Selfoss
Prvý deň sme zvolili ľahké tempo. Prešli sme si pár typických turistických miest ako napr. Strokkur Geysir, zablúdili sme však aj k pomerne skrytému a zašitému vodopádu Bruarfoss, v ktorom bola tak nádherná modrá voda, až som do nej mala chuť skočiť! Zastavovali sme pri ceste, obdivovali machovú zem, náhodné veľké kamene, stáda koní a množstvo oviec, ktoré pobehovali kade-tade. Podvečer sme dorazili do Selfossu, kde sa nám podarilo zohnať ďalšie ubytko, tento krát cez AirBnb. Privítala nás úžasná pani domáca, ktorá ponúkala dva krásne apartmány priamo pri rieke. Jeden z nich bol náš a po dlhom dni padla teplá posteľ opäť viac než vhod. Počas celého dňa sme riešili kufre a vymýšľali, ako budeme ďalej pokračovať. Večer sme si nakúpili potraviny a okrem iného zistili, že 1,8 kg špagiet je pre štyroch naozaj veľa…
Ja: „Vezmem tieto kilové, to stačí.“
Peťko: „Nie, nie, to bude málo. Tu sú väčšie, 1,8kg. Tieto berme.“
Ja: „Ok“
Legenda hovorí, že tie špagety by sme jedli dodnes…
Rada číslo jeden
Ak pôjdete „v skupine“, a teda nielen so svojou polovičkou, vopred sa uistite, že si so zvyškom posádky rozumiete. My sme s Peťkom nesmierne šťastní, že nás Nat & Peťo k sebe pribalili a že nám to celú cestu tak pekne klapalo. Že keď bola sranda, tak bola naozaj sranda, že keď bolo ticho, tak bolo príjemné, že keď sme obdivovali, tak sme nedýchali, že keď sme boli nadšení, tak všetci rovnako a keď nám neprišli kufre, nerobili sme paniku a chalani to vybavili ako Gs! 🙂 Je dôležité, aby ste si s parťákmi rozumeli, pretože aj to dotvorí atmosféru celého výletu. Pravdepodobne by som na Island nešla len vo dvojici. Niežeby to nemalo svoje čaro, no viac ľudí znamenalo v tomto prípade viac zábavy. (A ak sa náhodou so svojou polovičkou pohádate, stále sa máte s kým rozprávať. 😀 Nám sa to však nestalo, všetci sme boli až priveľmi v pohode a ja podozrievam Island, že nás niečím omámil!) Okrem toho, auto či nákupy jedla tak vyšli omnoho lacnejšie.
Rada číslo dva
Nechoďte cez cestovku. Ak máte možnosť, zrealizujte si výlet na Island na vlastnú päsť. Môžete si tak spraviť vlastný program, pozrieť si miesta, ktoré chcete vidieť, precestovať celý ostrov a byť pánom času. Počas leta je na Islande polárny deň, takže vidno je cca. 20 hodín, pričom ostatné štyri je len šero (ako u nás koncom októbra o štvrtej poobede). Núkajú sa tak možnosti vidieť neskutočné východy a západy slnka v panenskej prírode (tie východy sme my síce prespali, ale mali sme ich pôvodne v pláne…), odbočiť k akémukoľvek vodopádu, dať si pauzu len tak v strede ničoho a obdivovať krásu prírody toľko minúť, koľko si človek želá.
Rada číslo tri
Nikdy neviete, ako veľmi vás ľúbi vaša batožina a či chce ísť na dovolenku s vami. Preto sa môže stať, že si spraví niekoľkodňovú pauzu na prestupovom letisku či dokonca odletí až o pár dní neskôr ako vy…Nie, naozaj, stať sa môže čokoľvek, čoho sme boli živým príkladom. Prvé štyri dni sme totiž ostali bez batožiny, ktorá išla do podpalubia, preto odporúčam „poistiť“ sa a zbaliť si do príručných tašiek, kufríkov či ruksakov všetko potrebné na prvé dni – zubné kefky, pyžamá, uteráky, plavky (ak plánujete už v prvé dni kúpanie), náhradné ponožky, spodnú bielizeň.
Pre dnešok je to všetko, no Islandu Vám prinesiem ešte veľa, nebojte! V nasledujúcom článku sa môžete tešiť na fotky z ďalších dní a tiež nejaké tie (možno užitočné) rady.
Love, peace and travel Ivanka
Ahoj! Týmto článkom si ma veľmi inšpirovala ku návšteve Islandu. 🙂 takisto ti vyšli prekrásne fotky, naozaj, radosť pozerať! Mohla by som sa opýtať aký fotoaparát používaš? Videla som, že máš Olympus. Používaš aj nejaký iný? Sama uvažujem o kúpe. Bola by som naozaj rada. Ďakujem!
:* Už sme si písali na Insta, však? Olypmus a telefón, no poväčšine Olympus. A mám k nim dva objektívy 🙂
Absolútne skvelý článok, dobre si to napísala, až som to zažívala s vami 🙂 Teším sa na pokračovanie a fotky.
Ďakujem 🙂
Ďakujem za článok, vďaka nemu som sa opäť raz utvrdila, že Island je sen, ktorý si raz musím splniť. Teraz je na rade Vietnam, ale potom začnem plánovať Island 🙂 A celkom vám aj počasie vyšlo, málokedy vidím islandské fotky so slnkom 🙂
Och, Vietnam bude určite skvelý! Budem sa tešiť na fotky odtiaľ 😉
Veru, mali sme nádherne, iba jeden deň bolo škaredo, inak stále teplo a slnečno! Aj my sme boli sami veľmi prekvapení, no zároveň sme sa nesmierne tešili, že ako krásne sa nám Island ukázal.
Island síce na svojom zozname nemám a aj keď na fotkách je nádherný stále, nikdy na ten zoznam zrejme nepribudne. Najväčší obdiv však máte vy, že ste to tak bez kufrov zvládli 4 dni. Ako ešte možno niekde v teple pri mori, kde človek nepotrebuje nič len plavky, tak by to bola pohodka ale na takomto riadnom výlete. No klobúk dolu 🙂
NITA
NEW POST
<3
Jééj! Tento článok sa mi páči úplne najviac.. a dokonca asi aj outfit…. 🙂 tie klasické „kávičkové“ sú tiež pekné, ale toto je top pre mňa… 🙂 Veľmi podarené zladenie s islandskou flórou… Ešte nejaký batôžtek Herschel k tomu by bodol a to by bolo už úplne úplne dokonalé… 🙂 Teším sa na ďalšie diely…
To sa veľmi teším, ďakujem 🙂
Bol aj ten! Akurát, že ho nosieval Peťko, ja som mala ten ružový, aby sme si to pekne rozdelili. 🙂
Nádhera! Teším sa na ďalší článok ako na pokračovanie seriálu 😀
<3