#darujtevianoce

0 Flares 0 Flares ×

V živote mám šťastie. Plne si to uvedomujem a deň čo deň som za to vďačná čoraz viac. Ďakujem Bohu, že môžem robiť to, čo ma baví a plniť si sny. Som zdravá, šťastná a milovaná. Narodila som sa v krajine, kde mám možnosť vzdelávať sa a realizovať sa podľa mojich predstáv. Môžem voliť, môžem si obliecť, čo uznám v daný deň za vhodné, môžem písať tieto riadky bez toho, aby som sa musela báť o svoj život. Narodila som sa v rodine, ktorá ma podporuje a ktorá mi vždy dala všetko potrebné, aj napriek tomu, že to nie vždy bolo (a je) ľahké.

život “gombička”

V podstate by som mohla povedať, že mám “život gombička”. Mám všetko, čo potrebujem a ešte aj omnoho viac. Viem to, vážim si to a snažím sa pracovať na tom, aby som sa do budúcna mohla o moje šťastie podeliť aj s tými, ktorí ho mali menej. Ešte v tom bode úplne nie som, ale verím, že sa mi to raz (a snáď čoskoro) podarí. Dnes sa však môžem podeliť aspoň o kúsok z toho môjho šťastia…

Dlho som rozmýšľala, akým spôsobom. Ako určite viete, veľkú časť môjho života tvorí oblečenie. Outfity, doplnky, “handry”. Nie, nie sú mojimi prioritami a ani si na nich nezakladám, ale úprimne, mám to rada – všetky tie ženské radosti v podobe topánok a pekných šiat, nákupné nálady, ktoré čas od času prerastajú do shopaholických sklonov, kombinovanie oblečenia či objavovanie nových materiálov a detailov. Doma mám vecí a doplnkov toľko, že môžem chodiť každý deň v niečom inom. Uvedomujem si, že nie každý má všetkého dostatok a to, čo je pre niekoho samozrejmosť, môže pre iného znamenať “celý svet”. U mňa je samozrejmosťou práve oblečenie a keďže mám doma aj také, ktoré už nenosím (a niektoré som ani nikdy nenosila), rada by som ho posunula niekomu, kto ho potrebuje.

Misia #darujemvianoce

Všetko to začalo v momente, kedy som šla jedno ráno autobusom z Petržalky do centra mesta. Vonku bolo pomerne chladno, v autobusoch sa pri nastupovaní a vystupovaní striedali deti, ktoré šli práve do školy. Prestupovala som na jednej zastávke a vo dverách autobusu som sa míňala s dvojicou chlapcov. S najväčšou pravdepodobnosťou bračekovia. Jeden z nich, ten väčší, mohol mať tak 9 či 10 rokov. Tmavšie vlásky, školská taška na chrbte. Mladší bol asi prváčik, drobný, blonďavý, s malinkým ruksačikom. Okrem toho, že ma zaujalo, ako sa držali za ručičky a ten starší viedol toho mladšieho, šokovala ma jedna vec. Obaja mali na sebe len tenké tričká, zatiaľ čo ja som mala kabát a šaty s dlhým rukávom. Mladší mal obuté topánočky, no ten starší len školské papučové sandálky s ponožkami.

Prišlo mi smutno a ľúto. Veľmi. Kým ja ráno stojím pred skriňou a neviem, čo si skôr obliecť, niekto musí riešiť to, že nemá čo obliecť svojim deťom. Tri dni som z toho bola mimo, v autobuse som sa hneď potom rozplakala a bola som na seba nahnevaná. Nahnevaná, že nemôžem nič urobiť a že som si celú situáciu v tej rýchlosti nevedela racionálne vyhodnotiť. Keby sme sa nemíňali vo dverách autobusu, hneď si pýtam ich adresu a číslo topánok a večer stojím pred ich dverami s teniskami. Chvíľu som aj rozmýšľala nad tým, že sa ich pokúsim nejako nájsť, ale jediné, čo mám, je obraz v mojej hlave o tom, ako vyzerali a na ktorej zastávke do ktorého autobusu nastupovali.

Stále som to mala v hlave a rozmýšľala, čo spravím. Niekoľko týždňov na to ma oslovila Nadácia Orange, aby som sa zapojila do ich kampane Darujte Vianoce a napísala o nej aj Vám. A v tom momente mi to bolo jasné – pokúsim sa nájsť niekoho, komu by moje oblečenie urobilo radosť. Síce je to len maličkosť, no aspoň niečo. Zavolala som mamine, tá zavolala kamoškám a začala sa “pátracia” akcia. Vyzerá to tak, že bola úspešná a v pondelok sa so slečnou, ktorej sa pokúsim (aspoň čiastočne) darovať Vianoce, stretnem a dohodnem všetky detaily. Držte mi palce!

#darujtevianoce

Nepíšem Vám tieto riadky preto, lebo sa chcem vykresliť ako najväčšia hrdinka. Nechcem a nepotrebujem, aby ste ma obdivovali a tlieskali mi. Chcem, aby ste sa inšpirovali a aby ste zároveň vnímali to, že sa dá pomôcť naozaj mnohými spôsobmi. Dokonca aj niečím, čo je pre mnohých z nás samozrejmosť. A tiež chcem, aby ste vedeli, čo Nadácia Orange robí a že dokážete pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú, aj v prípade, že sa nemáte veľmi o čo podeliť – stačí, ak sa podelíte o svoju čas.

Program Darujte Vianoce funguje už 16. rokov a Nadácia Orange v ňom prerozdelí až 60 000€. Hlavnou myšlienkou tohto grantového programu je podať pomocnú ruku počas vianočného obdobia a obdarovať ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkých životných situáciách. Pomôcť ľuďom, ktorí sú opustení, bez domova, s vážnymi zdravotnými problémami či trpiaci materiálnym nedostatkom. Čo je na tom všetkom najkrajšie? Nejde len o to, že Orange niekomu pošle peniaze. Ich cieľom je podnietiť práve vzájomnú pomoc medzi ľuďmi a angažovať do pomoci jednotlivcov či skupiny. V dnešnej dobe, kedy venujeme väčšinu svojho času pozeraniu do monitorov či telefónov je totiž veľmi dôležité, aby sme si všímali aj okolie. Aby sme sa zaujímali o to, čo sa okolo nás deje a aby sme vnímali potreby ľudí vo svojom okolí!

Zapojte sa aj vy a pomôžte premeniť vianočné sny na skutočnosť práve ľuďom, ktorí si ich nemôžu dovoliť. Ak viete o niekom, kto potrebuje pomoc a máte nápad, ako ju zrealizovať, no chýbajú vám finančné prostriedky, neváhajte a požiadajte o grant. Viac informácií nájdete tu: Darujte Vianoce!

Zapojiť sa môžu jednotlivci, no aj skupiny či triedy! Podmienkou je, aby ste sa pri tejto pomoci osobne zúčastnili, a to nie len žiadosťou o grant, ale aj následnou realizáciou danej podpory. Čas na zaslanie žiadosti máte do 8.novembra.

Držím palce a verím, že som Vás týmto článkom inšpirovala. Buďte k sebe a k ľuďom naokolo dobrí. ♡

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Tento článek mi naprosto sedl do přemýšlení v posledních dnech! Také mám nějaké oblečení, které už nenosím a leží mi ve skříni pěkných pár let.. přitom je hezké a jistě by spoustě lidem kolem udělalo radost.. A tak jsem přemýšlela, kde sehnat nějaké adresy na lidi, kteří by právě tohle ocenili.. takže moc děkuji, že jsi mi můj plán připomněla!! :*

  • U mna kazdorocne nepotrebne oblecenie putuje do zbierky ktoru organizuje červený kríž. Darovane oblecenie potom predavaju za symbolicke ceny na burze pre verejnost, a vyzbierana suma putuje tam kde ju potrebuju.