Že veril, že čakal, že starne, starne…
Verš z báne od Ivana Kraska, ktorý som prvýkrát videla niekedy v časoch tretieho ročníka osemročného gymnázia. V časoch, kedy nás učila najlepšia slovenčinárka na svete, vďaka ktorej si dodnes pamätám, že sa nehovorí „neni“, ale „nie je“ a „čo z peknej nádoby, keď je prázdna“. (Najväčšie múdrosti sa človek naučí v škole, to mi verte. Alebo počas života, keď sa popáli, ale to je už na iný článok…) Niekde medzi anaforou a epiforou sa objavil aj nejaký ten polysyndeton a tam na mňa v úlohe príkladu vykúkal tento jednoduchý veršík. Neskôr som si ho prečítala i v kontexte básne, no takto individuálne ho zbožňujem viac…
Verím, čakám, starnem. Dookola, zas a znova.
Keď sme sa pred viac ako týždňom stretli s Danielkou a Ivet pod Tatrami v starej zostave a s rovnakou náladou, ako to bolo pred rokom, zhodli sme sa, že nám chýbajú „staré časy“. Síce to nie je tak dávno, keď sme sedeli v laviciach a nadávali na nemecký dejepis, pravdou je, že dnes by som darovala snáď aj obličku, ak by som vďaka tomu mohla vrátiť čas dozadu. Iróniou je, že 14 rokov sa človek teší na to, ako zo školy odíde a 4 mesiace po tom, čo sa tak stane, narieka, že sa chce vrátiť späť. Najhoršie na tom je, že nám je všetkým dokonale jasné, že sa do tých lavíc už v živote nevrátime.
Aké ponaučenie z toho vyplýva? Všade dobre, v škole najlepšie…Ale nie, žartujem. Aj teraz je nám dobre, len si uvedomujeme, že sme akosi zostarli a nemáme už ani vek ani výzor na to, aby sme sa mohli vyhovárať a schovať pod ochranné krídla rodičov (síce tam sa môžeme vrátiť vždy, no nikdy nie na dlho, pokiaľ nechcem skončiť s 10 mačkami a Diazepamom vo vrecku starej zástery).
Inak sa mám super. Som tak trochu „crazy“, ako moje posledné týždne (a nasledujúci nápis na fotke), no veľa vecí mi robí radosť. Neviem sa dočkať Vianoc a času, kedy budem doma dlhšie ako 3 dni. Budem nosiť svoj huňatý overal z Tesca s medvedími uškami a kochať sa snehom (aspoň dúfam!). Outfit je dnes taký pohodový, s obľúbenými riflami z USA a kabelkou, ktorú môžete vyhrať aj vy v práve prebiehajúcom Giveaway. Tak šup sa zapojiť!
Majte pekný utorkový večer. (:
Love, peace and fashion Ivanka
Foto: Martina Cimermanová
Topánky: F&F, Rifle: Levi’s, Kabát: Zara, Kabelka: F&F, Šál: H&M, Okuliare: H&M, Sveter: C&A
Rúž: Rimmel- Kate Moss Lasting Finish, 107
Ak máš na mysli pani B. ešte z rokov prima-kvarta, úplne s tebou súhlasím. Chodím teraz do kvarty, ona ma učí slovenčinu a nedávno som si uvedomila, že ona mi zo všetkých učiteľov, akí ma kedy učili, bude chýbať najviac. 😀
Tu v Poprade už nasnežilo, dokonca snežilo celý deň, no do Vianoc to asi nevydrží. Ak vôbec do zajtra.
V BA musí byť ešte celkom teplo, keď máš lodičky. Fotky sú zase raz nádherné, také trochu melancholické:D Už som sa tešila na tento outfit, keď som ho videla v Giveaway.
Mrs.Dominica
Nie, nie, učila ma pani H. 😀 vy ste ju už nezažili tuším. Iba ako zastupujúcu (aj dejepis mala) možno. Strašne zlatá žena to bola. Ale aj B. je v pohode 🙂 áno, videla som! Krása, mamina aj priateľ mi posielali fotky, závidím. 🙂 áno, bolo príjemne, to však bolo ešte min.týždeň. Ale toto nie sú tak celkom lodičky 🙂 skôr poltopánky, majú hrubšiu podrážku a nebýva v nich zima, ak mám silonky. Mne býva zima väčšinou na krk a ruky, nohy znesiem 🙂
Dobry den,
dakujem za skvele modely, vzdy ma nieco zaujme a na Vas to vyzera vzdy skvele. Ak mozem v tomto pripade ma velmi zaujali rifle, mozete mi napisat presne o aky model Levi´s ide? Nazov alebo cislo…….rada by som sa po nich pozrela……….a ruz si pojdem pozriet hned zajtra
Dakujem za skvelu inspiraciu.
Poznám ten pocit odlúčenia. Už štvrtý rok študujem v inom meste ako moje najlepšie kamarátky ale ver mi, že pokiaľ je kamarátstvo skutočné – ani diaľka ho nezlomí! 😉
+ pekný post a fotky – ako obvykle…
http://l0veyourselffirst.blogspot.com/
Ivanko, dneska jsi mi vyrazila dech! Tvůj outfit je dokonalý, hlavně ty barvy – kombinace ledově modré a bordó je úžasná. Fotky opravdu působí melancholicky – přesně to, co mám ráda. A botičky jsou nádherné!
Pro mě dneska inspirace jako hrom!!! Jen tak dál 😉
Ivanka, nádherné farby, či už prostredie, alebo oblečenie, dnes je to zase krásne a inšpiratívne 🙂
Ahoj Ivanka,
bordova ti velmi pristane!
Neboj sa, v Bratislave si zvyknes a najdes si tolko novych priatelov, ze sa ti odtial nebude chciet odchadzat 🙂
vo stvrtom a piatom rocniku sa mne uz ani nechcelo chodit domov na vikendy 🙂
Načo toľko melanchólie, všetko príde, chce to čas 🙂 A o pár rokov budeš spomínať ako dobre bolo na tej vysokej škole a ako ti chýbajú tie bezstarostné časy v BA 🙂
aby som nezabudla, outfit krásny! 🙂
Neviem, či je ti také bezstarostné, ale budiš 🙂 každý máme predsa to svoje. Ja si tu rada „pomelancholčím“ 🙂
Huňatý overal ti závidím, hned bych se do něj zabalila 🙂
Co ale obdivuji je fakt, že ses vydala v takové Siberii jen v jarních lodičkách 😀
Ivanka, v tomto poste mi úplne vravíš z duše! Mám tento pocit tiež, tie nekonečné spomienky na gymnázium, z ktorého som sa tak tešia, že odídem a ono to boli asi tie najlepšie časy. Ale každý to má inak. Už som v tretiom ročníku na VŠ, ale tá nostalgia tu je stále. Ćo už, život ide ďalej, však…tak v ňom aspoň veľa šťastia :).
Krásný! Fakt vám to moc sekne!!! Úplně nejvíc se mi líbí ty boty!
hmm mne je asi na výške lepšie, než mi bolo na gympli.. možno práve ten pocit (takmer) samostatnosti a toho vyrastenia, to sa mi páči 🙂 a nádherný kabátik! takéto svetlé farbičky sú na zimu naj 🙂