„Blogoniny“.

835C3679

 

Včera ubehlo päť rokov od chvíle, kedy mi pod prstami vznikol prvý príspevok publikovaný na tomto blogu. Päť rokov úsmevov, šiat, vypisovania sa, póz, topánok, nákupov, básničiek, kabeliek, cestovania, kabátov, farieb, náušníc, fotení, povrchných rečí, sukní, písania, blúzok, bláznovstva, prekvapení, podpätkov, komentárov, radostí, ksichtíkov, nohavíc, úvah, večerov strávených pred monitorom, doplnkov, vážnych (niekedy tragických, inokedy zmyselných) výrazov, inšpirácií, spoluprác, lásky, našpúlených úst, závislosti, snahy, šálov, úprimných rečí, vášne.

Päť rokov odo dňa, kedy som sa „vrhla“ do blogovacích vĺn a dúfala, že ma niekde strhne prúd a ja sa ním nechám unášať. Päť rokov odo dňa, kedy som si myslela, že som zjedla všetku múdrosť sveta a písať si blog je „malina“. Päť rokov odo dňa, kedy som v hlave mala skreslenú predstavu o všetkom, vrátane blogového sveta, móde a najmä svojej osoby. Obhliadnem sa dozadu a vidím, ako veľa sa toho zmenilo. Ako som vyrástla a „vyrástla“.
Chcela by som tvrdiť, že som vtedy v tých vlnách nevedela plávať, no hodiť sa do nich bolo moje rozhodnutie, takže jediné, čo mi ostávalo, bolo naučiť sa, ako sa v týchto vlnách pohybovať. Chcela by som tvrdiť, že som bola naivná a detinská, no použiť minulý čas by bolo v mojom veku trochu smiešne, keďže sa tomu nevyhnem ani dnes. Chcela by som tvrdiť, že som sa na ten prúd vykašľala a idem si svojím vlastným, no vždy sa nájde niekto/niečo, čo vás chtiac či nechtiac ovplyvní (v názoroch, štýle, správaní alebo výzore), takže z času na čas som i ja súčasťou nejakého toho prúdu. Chcela by som tvrdiť, že dnes som múdrejšia a mám o všetkom jasnú predstavu, no viem, že sa budem učiť celý život a jasné predstavy budem mať tak maximálne o tom, aký koláč si doma v nedeľu upečieme.

Celý blogový kolotoč sa začal v roku 2010. Inšpirácia prišla postupne z rôznych kútov internetu, kde som nachádzala rôzne druhy blogov, a tak som si povedala, že niečo podobné taktiež skúsim. Páčila sa mi myšlienka inšpirovať iných a mať možnosť „vypísať sa“. V tom čase som začínala študovať na strednej škole a blogovanie mi pripadalo ako dobrá voľba nejakej novej voľnočasovej aktivity. Najskôr to začalo nevinne, len ako záľuba s pár fotkami, ktoré vznikli v mojej (ružovo-ružovej) detskej izbe a nejakým tým slovom o tom, čo som robila, niečo ako denníček. Postupne sa to však zvrtlo a dnes už to nie je len denníček, ale stránka, ktorú denne vidí viac než 2000 ľudí. It’s getting serious, baby!

Baví ma to. Veľmi. Ale pravdu povediac, je to drina. Čitateľ vidí to „pozlátko“, výsledný produkt, ktorý niekedy pochváli, inokedy ofrfle. Síce jeho tvorba môže často trvať i niekoľko hodín, koniec koncov je to aj tak len ďalší príspevok v rade a už pri prvom treba myslieť na tretí a popri tom vymyslieť už minimálne desiaty. Povrchný a plytký imaginárny svet, láska na celý život alebo miesto, ktoré môže človeku niečo osobnostne či profesionálne dať. Blog je všetko a nič. Vyžaduje si veľa času, obetu i pevné nervy, no časom sa odvďačí. Niet väčšej radosti, než nájsť si v e-mailovej schránke krásnu správu od fanúšika, ponuku na zaujímavú spoluprácu či prečítať si pekný komentár a vidieť, ako sa publikum stále rozrastá. Často je ťažké preniesť sa cez kritiku, no časom sa človek naučí i to. Mne to trvalo dlhšie, pretože som na ňu nebola zvyknutá. Vždy bolo v mojom živote všetko tip-top, v škole čisté jednotky, načasovaná každá hodina dňa, ružová vždy ladila s bielou a oba copy rovnako dokonalé. Všetkým sa všetko páči, každý všetko chváli. A v tom zrazu príde niekto, kto praskne ružovú bublinu a človek je nútený zamyslieť sa nad tým, že nikdy nie je len jedna pravda, ale existuje moja i tvoja. No patrí to k tomu.

Je pár vecí, ktoré ma v poslednej dobe v týchto našich blogových vodách mrzia, no asi žiadna hladina nemôže byť bez vĺn. Blogy vznikajú ako huby po daždi a stávajú sa „must have“. Kto nemá blog, akoby nežil…Ja však asi nemám právo do toho veľmi kecať, keďže som sama súčasťou tejto pseudo komunity. Každopádne sa snažím, aby ste tu chodili radi a aby to nebolo len zhromaždisko „handier“, prázdnych slov a tragických výrazov na fotkách. Niekedy sa mi to darí viac, inokedy menej. (:

Ak sa pýtate, ako s blogom začať, ako ho úspešne viesť či ako si získať publikum, mám pre Vás len jednu odpoveď. Riaďte sa srdcom. Ak veríte v to, čo robíte a o čom snívate, choďte do toho. Pokiaľ do toho vložíte samých seba, ostanete takými, akými ste a nezačnete sa hrať na niekoho, kým nie ste, verím, že nájdete ľudí, ktorých budete inšpirovať a ktorí Vás budú radi nasledovať. Lebo tento svet je síce malý, no je tu dosť miesta pre každého. A ak to, čo robíte, robí radosť Vám, potom to bude určite robiť radosť aj okoliu.

Ďakujem všetkým, ktorí mi s blogom pomáhajú a ktorí mi dali možnosť realizovať sa.

Ďakujem najmä Vám, milí čitatelia a sledovatelia, že ste.

Robíte mi radosť. <3

A ozaj, pokiaľ máte FB konto, chuť a trošku času, môžete ma podporiť v súťaži Bloger roka. Stačí, ak zahlasujete Like-nutím priamo tu (a pokiaľ sa Vám chce, môžete ma i pozdieľať :)) : http://www.blogerroka.sk/sweet-lady-lollipop/.

O fotku k článku sa postarala Nina Skalíková.

Make-up: Erika Grunwaldová

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • všetko naj k blogodeninám Iv, brutálne ako sa dokáže človek zmeniť za 5 rokov, ešte pamätám na príspevky z tvojej ružovej izby a teraz tu toto taká žena! Keep on. :]

  • A ja musím povedať, že som rada, že si s blogom ešte neprestala. Inšpiruješ ma už od tvojích začiatkov a ja som sama rada, že som pretrvala až dodnes. Bola si moja prvá blogerka a dúfam, že vždy medzi tými prvými ešte stále ostaneš a neopustíš svet Blogu. Tvojími outfitmi, článkami proste všetkým si ma doteraz vedela povzbudiť a inšpirovať <3 Takže len tak ďalej!

  • Krásny článok, krásne slová, tie najkrajšie kedy som čítala! Tým, že sama som blogerka (aj keď len ,,ročná,,) ti veľmi dobre rozumiem a stotožňujem sa s týmto textom, s tvojimi slovami, pocitmi, myšlienkami. 🙂 Ostáva mi ti len zablahoželať ku krásnym a úspešným piatim rokom tvojho blogovania. Pevne verím, že ti to takto pôjde aj naďalej a že sa ti naskytne mnoho dobrých príležitosti posunúť blog ešte viac vpred. Držím prsty! 🙂

    Vladies

  • Veľmi sa teším z toho, že oslavuješ takéto krásne narodeniny blogu, pretože v tejto dobe sa nenájde veľa kvalitných blogov, ktoré si už čo to odžili v týchto internetových vodách a za ktorými vidno kusisko práce a vývoja. Musím povedať, že aj ja patrím k tým čo existujú ešte len krátko, no každý musí niekedy začať a asi to máme trošku ťažšie v tejto rozkvetovej ére blogov, no takéto príspevky ma veľmi inšpirujú, pretože viem, že sa oplatí ísť ďalej a keď dá človek do toho všetko raz sa mu to iste vráti. 🙂 Inak stále sa čudujem a zároveň ťa obdivujem, kde nachádzaš toľko slov ku tvojim príspevkom lebo sama viem, že poriadny a kvalitný príspevok je ťažké napísať. Tvoj blog je myslím si, že veľmi kvalitný pretože veľa ľudí sa oblieka v tejto dobe ako cez kopirak, takže ti držím palce a som tvoj fanda!
    TheDaisyLily

  • Tvoj blog som začala sledovať až v dobe, kedy už príspevky nevznikali v ružovej detskej izbe, ale tvorili ich krásne fotky od Martina Krystyneka a stále zmysluplné texty, ktoré sa skvelo čítajú. Môžem prehlásiť, že si moja najobľúbenejšia blogerka a vždy sa teším na každý tvoj post. Popravde si jednou z tých, ktoré ma inšpirovali k založeniu vlastného blogu a keď vidím, ako sa ten tvoj neustále vyvíja, poháňa to ďalej aj mňa. Prajem ti preto k blogoninám ešte mnoho rokov blogovania, veľa inšpirácie a ďalších skvelých postov. Takže ešte raz, všetko naj!

    Blonďavá Potvora

  • Tvoj blog pravidelne sledujem. Nie od začiatkov, len pár mesiacov (zhruba pol roka). Od prvého kliknutia ma tvoj blog zaujal, od toho ďašieho som sa stala závislá. Design, fotky, myšlienky, články. Veľmi som si ich obľúbila a stali sa pre mňa denno-dennou inšpiráciou. Sledujem veľmi veľa SK blogeriek, ale s kľudným svedomím môžem povedať, že na SR nemáš konkurenciu.