Elite Bloggers – Content Marketing
Pár týždňov dozadu mi približne v rovnakom čase prišlo niekoľko otázok ohľadom blogovania. Keďže je to téma na dlhšiu „debatu“, rozhodla som sa o tom napísať článok, ktorý vám ozrejmí, ako na to. Pravdu povediac, odhodlávala som sa k jeho napísaniu pomerne dlho. Prvý dôvod je ten, že nie som guru ani expert. Nemôžem vám s určitosťou povedať, toto áno a toto nie, takže článok je skôr subjektívnym zhrnutím mojich pocitov a vnemov po ôsmich rokoch „na scéne“. Druhým dôvodom bol fakt, že som sa bála, že na niečo zabudnem. Nemám rada, ak niečo neobsiahnem a spätne si to potom uvedomím až v čase, kedy je neskoro. No verím, že pokiaľ vás bude zaujímať čosi navyše, nebude sa ostýchať a opýtate sa ma v komentároch či prostredníctvom e-mailu.
Na blogovanie podľa mňa neexistuje všeobecný návod a to, čo u niekoho funguje perfektne, u druhého nemusí zaujať vôbec. Blog a blogovanie je v prvom rade záľuba. Samozrejme, po istom čase dokáže vyústiť v prácu, no nenechajte sa zmiasť dnešným trendom „chcem byť vloger, bloger, influencer“. Treba si vopred ujasniť, o čom chcem blogovať, aké témy ma bavia, čo chcem svetu „odovzdať“ a aký je môj cieľ. Pokiaľ je prvé slovo, ktoré vám pri slove „cieľ“ napadne, radosť, smelo do blogovania! Pripravte sa však na to, že je to dlhá a náročná cesta, ktorá prináša ovocie vo forme odozvy či spätnej väzby až časom a že je potrebné ozajstné zanietenie.
Ako si založiť blog?
Celkový proces založenia blogu po technickej stránke pozostáva z nasledovných krokov: voľba platformy pre blogovanie, názov blogu a výber hostingu, dizajn blogu, výber témy, jej prispôsobenie podľa predstáv, výber pluginov a tvorba autentického obsahu. Pokiaľ si s niektorým zo spomínaných neviete dať rady, využite služby odborníkov – nechajte si poradiť, prípadne nadizajnovať blog. Samozrejme, posledný spomínaný bod už človek musí zvládnuť sám. 🙂
Najjednoduchšie je podľa mňa začať blogovať cez Blogger.com. Aj môj blog sa „zrodil“ práve na tejto platforme a som rada, že som mohla byť jej súčasťou. Je zadarmo, blogerov a čitateľov spája pár kliknutiami, je užívateľsky jednoduchý a vhodný ako pre začiatočníkov, tak aj pre pokročilých. Ponúka totiž možnosť prispôsobenia si vzhľadu, takže hneď, ako sa do toho dostanete, môžte sa začať realizovať aj po inej stránke, než len tvorbou príspevkov. Názov blogu si dobre rozmyslite. Po čase, keď si naň ľudia zvyknú, sa už mení len ťažko a zároveň je to „značka“, ktorá vás charakterizuje. Určite sa snažte v názve vyhnúť prvoplánovým slovám ako „style či fashion“.
Po čase som z Blogger prešla na WordPress, kedy som si kúpila aj vlastnú doménu a hosting na Websupporte. (Inak, môžem len odporúčať, nakoľko majú veľmi pohotový tím a vždy, keď som mala s webom nejaký problém, vedeli ho promptne vyriešiť.) Aktuálny vzhľad blogu som si tvorila sama – kúpila som si tému a prispôsobila si ju tak, ako sa mi páči, no predtým mi s inštaláciou a spustením predchádzajúcej témy pomohli chlapci z agentúry Originals. Rovnako mi vysvetlili množstvo vecí, ktorým by som inak nerozumela – ukázali mi, čo je plugin, ako ho aktivovať či umiestniť. Samozrejme, tieto veci si dokážete vyhľadať aj online či pozrieť tutorial na Youtube, no mne takýto osobný kontakt na úvod veľmi pomohol.
Blogovať či neblogovať?
To je veru otázka! 🙂 Pokiaľ máte vzťah k písaniu, ste kreatívna duša, radi sa učíte a ste technicky (aspoň čiastočne) zdatní, choďte do toho. Ono, za pokus človek nič nedá a v tomto prípade nejde o život, takže nevidím dôvod, prečo to neskúsiť. Ja som s blogom začala pred viac ako 8 rokmi a do dnes je to moja obrovská láska. Je pravda, že dnes mi zaberá omnoho viac času, než kedysi, no pravdepodobne to má súvis s tým, že som na seba a na to, čo vám chcem ukázať či napísať, náročnejšia. Kým pár rokov dozadu mi trvalo napísanie článku s úpravou fotiek dve hodiny, dnes to rátam na dni. Istým spôsobom sa však blogovanie stalo mojím životným štýlom, takže tú náročnosť až tak nepociťujem.
Tri dôvody, prečo nie
Peniaze, veľa fanúšikov & sláva. Pokiaľ by ste si chceli založiť blog kvôli týmto trom veciam, určite to nerobte. Chvíľku to síce fungovať bude, no je možné, že vás to prestane skôr či neskôr baviť. Blog, rovnako ako každú inú záľubu, totiž treba robiť srdcom. Pokiaľ by ste si chceli založiť blog kvôli vidine zárobku a máte v pláne začať blogovať „full-time“ bez toho, aby ste mali nejakú prácu, dobre si to rozmyslite. Je lepšie budovať si čitateľskú základňu, klientov a spolupráce postupne, pričom má človek pod nohami pevnú pôdu. Netvrdím, že blogovaním sa zarobiť nedá, práve naopak, no všetko chce čas! Pokiaľ budete tvoriť obsah len kvôli zárobku, čitatelia vás „prekuknú“. (Ok, možno to nie je vždy pravidlom, poznám pár dievčat, ktorým to zatiaľ funguje aj týmto spôsobom, no verte mi, budete sa cítiť omnoho lepšie, ak k blogu budete pristupovať zodpovedne a budete si ho hýčkať tým správnym prístupom.) Obsah musíte tvoriť s láskou, nadšením a preto, lebo vás to baví. To ostatné príde časom.
Množstvo fanúšikov je super! No nie za každú cenu. Je lepší reálny človek, ktorý si vaše slová prečíta a ktorému dokážu niečo ponúknuť (či už je to inšpirácia alebo chvíľka oddychu), než vymyslený Kim, Ahmed alebo Joshua, ktorý je len do počtu. Verte mi, ozajstní čitatelia či fanúšikovia sú najväčší poklad, tak si ich hýčkajte a starajte sa o nich. Komunikujte s nimi, odpovedajte na ich otázky a načúvajte ich prianiam. Sláva na internete sa dnes dá dosiahnuť cez noc. No nerobte to kvôli nej. Ak má nejaká prísť, príde. No nesnažte sa za každú cenu zaujať a byť niekým, kým nie ste. Tvorte obsah, ktorý vás charakterizuje a v ktorom bude rozpoznateľný váš rukopis.
Prečo milujem blogovať ja & čo mi blog dal?
V prvom rade som sa „vypísala“. Samozrejme, ešte stále sa mám kam posúvať a čo učiť, množstvo článkov ovplyvňuje to, akú mám náladu a koľko mám času, no určite som sa písaním vycibrila. Naučila som sa formulovať myšlienky tak, ako mi je to blízke a podeliť sa o ne s publikom. Vďaka blogu nad vecami, situáciami či ľuďmi viac rozmýšľam a viac si všímam. Viem, že nie vždy tú nájdete hĺbavejší obsah, no aj ja potrebujem občas „vypnúť“. 🙂 Písaním a formulovaním myšlienok sa viem zastaviť a porozmýšľať nad vecami, ktoré ma formujú či obklopujú. Mne osobne je veľmi ľúto, ak si niekto založí blog, na ktorý pridáva len fotky. Samozrejme, ak je niekto profesionálny fotograf, je to iná situácia. No pridávanie fotky outfitov s troma slovami mi príde ako strata času a mrhanie potenciálom.
Blog mi určite pomohol aj pri hľadaní cesty, ktorou chcem ísť. Vďaka písaniu a fotkám vidím, aký som človek, kde mám medzery a čo chcem dosiahnuť. Vizuálna stránka blogu, a teda fotky, mi pomohli vnímať svet s otvorenými očami. Do fotenia som sa zamilovala a pri každej prechádzke mestom sa snažím objaviť niečo, som som predtým nevidela. Hľadám nové zákutia, všímam si, ako sa hrá svetlo s ulicami, ako mení ich charakter a atmosféru. Vďaka fotkám som našla krásu v detailoch a potenciál v úplne najbežnejších veciach. Tiež som sa naučila improvizovať a myslieť „farebne“.
Blogovanie si vyžaduje disciplínu a presné plánovanie. Nie je to len o príspevkoch, ale o všetkých tých zákulisných veciach, ktoré nevidieť. Tiež ma naučilo vyberať si a povedať si svoju cenu. Nepochybne vážiť si moju prácu, úsilie a čas, ktorý do toho vkladám. Okrem iného som sa naučila veľa vecí – od toho, ako sa pripravuje cold brew, cez úpravu fotiek, až po elemantárne marketingové záležitosti či fungovanie biznisu. Vďaka blogu som spoznala úžasných a talentovaných ľudí, ktorí ma inšpirujú a ktorých možno niekedy inšpirujem ja. Áno, píšem aj o vás, ktorí tieto riadky práve čítate. Nadobudla som zdravé sebavedomie, naučila sa prijímať kritiku a povzniesť sa nad malichernosti. Tento blog mi zároveň slúži ako istý denník, ktorý si vždy rada spätne pozerám.
Ak náhodou blogovanie nie je vaša parketa…
Od témy “blogovania” na chvíľku odbočím, no informácia, ktorú chcem s vami pozdieľať, je tiež z pracovného fachu či oblasti kariéry. A síce, ak ma sledujete na Instagrame, už som vám čosi načrtla, no na blogu je toho priestoru viac, takže sa vám tu môžem rozpísať. Spoločnosť Adecco hľadá nového šéfa z radov ambicióznych a šikovných študentov. A kde inde by ho našli, ako medzi vami, mojimi čitateľmi a čitateľkami, že áno. Bude to síce len na jeden mesiac, no ako skúsenosť určite na nezaplatenie!
Počas tohto času bude mať vybraný uchádzač možnosť vyskúšať si, aké je to viesť firmu a kolektív a, samozrejme, všetky ostatné veci, ktoré s pozíciou CEO súvisia. Určite je plusom dobrá znalosť angličtiny, keďže ten najšikovnejší sa môže prebojovať až na pozíciu absolútneho CEO a po boku Alaina Dehazea viesť 33-tisíc zamestnancov z celého sveta. Pozerala som si, čo všetko zažil výherca minulého ročníka a poviem vám, keby som toho aktuálne nemala veľa, idem do toho. Ed Broadhead precestoval za mesiac 12 krajín a 4 kontinenty, okrem toho poskytol rozhovor pre BBC či prednášal na konferencii vo Viedni pred 300 manažérmi. Aktuálne pracuje ako Head of Data Analytics priamo v Adecco Group.
Viac informácii o projekte nájdete TU a prihlášku zase v tomto ODKAZE. Držím palce!
Žlté nohavice
Tieto žlté nohavice som si doniesla z výletu v Londýne – čo mi pripomína, ešte stále som vám o našej poslednej návšteve nenapísala článok! Musím to napraviť čo najskôr…
Bola to láska! Najskôr som ich objavila v ružovej verzii a chcela si kúpiť tie, no pri skúšobných kabínkach boli zavesené tieto žlté a zaujali ma o čosi viac. Dnes som ich skombinovala v štýle, ktorý pre mňa nie je úplne typický, no cítim sa v ňom perfektne. Voľné široké nohavice s vysokým pásom, dlhé voľné kimono a padavý top – skvelé trio, ktoré pasuje takmer každému typu postavy. Predĺži siluetu a celé je to veľmi pohodlné. A musím podotknúť, že kombinácia červenej, žltej a modrej ma robí neskutočne šťastnou! Tieto farby sú spolu tak pekne pozitívne…
Foto: Peter Antal
Topánky: Reserved, Nohavice: River Island, Top: Mohito, Kimono/kabát: Shein, Kabelka: Forever 21, Náušnice, náramok: Freywille
Love, peace and fashion
ja by som chcela poprosit, aby ste uz vsetci prestali s tym „par rokov dozadu, dva tyzdne dozadu, tri dni dozadu“. Je to trendy, alebo preco to stale pouzivate (mnohi)? Alebo preco nepiste po anglicky, odkial ste to zobrali?:)