Daľší veľmi výstižný názov príspevku.*-*Ale kašlať na to, teraz ma trápia úplne iné veci, ako názov. Takže dnešný deň bol veľmi rozmanitý. V škole sa mi chcelo (tak ako každý utorok-najdlhší deň v týždni) spať a neustále som zívala.Už som len čakala na moment, kedy ma matikárka okríkne, čo toľko vyzivujem. Naštastie, nestalo sa, takže som nemusela využiť svoje herecké schopnosti.*-* Po škole nasledoval tréning, kde bolo ako zvyčajne výborne (myslím, že je to slabé slovo na tak krásne chvíle ,prežité s úžasnými ľudmi). Tréning bol plný nových zmysluplných slov, ako „povadlá“ či nový sviatok – „sekáčový utorok“. Samozrejme viec o tom vedia len zainteresované.*-* Avšak potom nastal zlom. Bola som s mamičkou v obchode, kde tu zrazu M. zistila, že nemá mobil. Takže veľká pátračka, volanie a hľadanie. Zazvonilo mi to 5-krát, no potom sa mobil vypol. Volám druhý raz, vypnutý. „Paráda“-to slovo vystihuje celú situáciu. Teraz je moja M. na polícii, aby ohlásila krádež. Ja ležím v posteli, vo vedľajšej izbe mladší brat, v celom dome pozhasínané svetlá a môj panický strach z tmy sa viac a viac stupňuje.*-*Zajtra ma čaká namáhavý deň- cesta do Bratislavy (keby som nemusela vstávať tak skoro):-(.Ale aj napriek tomu sa teším. To je pre dnes „all“ a btw. som veľmi empatická.
P.S.:A ešte som chcela, že ten strach z tmy, z toho, že nám niekto príde do domu a všetkých nás zabije je otrasný.*-*.Myslím, že už by som nemala toľko pozerať televíziu.
Peace,love and fashion Ikin´
