slaboch.

0 Flares 0 Flares ×



„Až raz povieš ahoj, chladne ako zbohom,

začne ťa to mrzieť, za najbližším rohom.“


A tak som konečne zistila, čo som zač. Vďaka jednej z najkrajších piesní od Elánu. Tušila som to už predtým, no nikdy som si to nechcela priznať.

Som slaboch. Nemám „gule“ na to, aby som ľuďom dokázala povedať zbohom bez toho, aby sa mi hlavou premávali myšlienky, aké to bude, ak sa už neuvidíme, ak sa prestaneme stretávať, ak sa prestaneme kontaktovať. 
Asi nie kvôli nim. Skôr kvôli sebe.
Na jednej strane viem, že naše úlohy v životných dejstvách zožali svoj posledný aplauz a možno aj standing ovation. Viem, že je čas ukončiť, čo bolo, zavrieť za sebou dvere a kráčať ulicou každý sám.
No na druhej strane si sama pre seba vravím: „Čo teraz? Je už naozaj koniec všetkých koncov?“ Akosi si nechcem pripustiť fakt, že aj bezo mňa im bude sveta žiť. Že ich život, môj život, pokračuje bez zmien, v rytme, v akom „beží“ bežne. 
Je vo mne ten hlúpy pocit, čo ak?
Čo ak mi budú chýbať? Čo ak mi to bude ľúto? Čo ak to tak nemalo byť?

A k tomu som aj sebec.
Lebo myslím len na to, ako bude mne…


Každopádne, všetko sa asi deje preto, lebo to tak má byť.
🙂

O tom, ako sa sukňa nosila, si môžete prečítať tu








Love, peace and fashion Ivanka

Topánky: Second-hand, Silónky: Gate, Sukňa: cez FB, Taška: New Yorker, Tričko: Gate, Náušnice: Stradivarius, Bunda: Second-hand (Primark)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.