.pivonky

3

Jeden dobrý priateľ mi raz dávno povedal, že čas ani osud nemajú čo ukázať. Vraj, kým sa neukážu ľudia, je to bezpredmetné. A verte či nie, niečo na tom bude. Niečo, čo sa v bežnej praxi nazýva pravda pravdúca.

Keď dostanete facku od života, bude vás to hnevať a mrzieť súčasne. Pravdepodobne budete mať chuť trucovať, hádzať sa o zem, búchať dvermi a dupať pri chôdzi, nech všetci vedia, že Vy ste ten, ktorému bolo ublížené a ktorý aj tak musí naďalej stáť na vlastných nohách a pokračovať v ceste. No tiež budete chcieť plakať, potichu a nenápadne, nech vaše trápenia nik nevidí, pretože sú to predsa vaše trápenia a nechcete s nimi nikoho zaťažovať. Dlhé chvíľky premýšľania v samote a vnútorné monológy o tom, čo bolo a čo bude, s kým a s čím, kde a ako, sa striedajú s prehýrenými nocami so strojeným úsmevom na tvári, v spoločností ľudí, ktorých vidíte prvý krát v živote a v danom momente im dôverujete viac ako tým “svojim”. Zmätok v hlave je prisilný na to, aby ste dokázali rozoznať, čo je skutočnosť a čo iba sen. Sklamania, smútok, zármutok, hnev. Často to bolí- ťažko povedať či v hlave, srdci, žalúdku alebo ľavom malíčku. No sme len ľudia, patrí to k nám.  Aj napriek tomu, že sa niekedy cítite ako panák, do ktorého si koplo snáď už všetko, čo mohlo, vždy je daná slabosť k niečomu dobrá. Sme predsa ešte stále tu, nie? Stojíme nohami na zemi. Posúva nás ďalej a dáva nám silu vyšplhať sa bližšie k vrcholu…
Ako povedal Lichtenberg: “Človek hlasno narieka pri každej bolesti, ale málo sa teší, keď nijakú nemá.”
Tešme sa viac z toho, čo máme. (:

Čím som staršia, tým menej času mám na to, aby som robila veci, ktoré ma robia šťastnou. Viete, tak skutočne šťastnou. Tie veci, ktoré robím nie preto, že musím, mám, mala by som, ale preto, lebo chcem. Teda, niežeby som iné veci robiť nechcela, v tom prípade by som ich určite nerobila, ale mám chuť na (staro)nové výzvy! Maličkosti všedných dní, ktoré ma vytrhnú z kolobehu života. Maličkosti, pri ktorých sa budem môcť uvoľniť. Maličkosti, ktoré mi vyčaria úsmev na perách. Chcela by som sa naučiť šiť na stroji. Chcela by som sa doučiť španielčinu, na ktorú som sa tak trochu tento rok vykašľala. Chcela by som sa toho roku postaviť pyšne na wakeboard a dostať sa ďalej, než len po capnutie tvárou na hladinu pri štarte. Chcela by som skúsiť upiecť Pavlovovej tortu. Chcela by som sa naučiť viazať kytice, v poslednej dobe ma kvety, ich farby a kombinácie nesmierne fascinujú.

Čo by ste chceli Vy? (:

Dnes v dievčenskom outfite s pozitívnymi farbami a pivonkami v rukách. Rastú nám v záhrade a neviem sa na tú nádheru vynadívať. Podľa mňa patria k najkrajším kvetom vôbec, a tá ich vôňa! Dokonca mi pasujú aj k mojim sandálom na užšom podpätku. Páči sa Vám kombinácia žltej a ružovej? Ja ju počas slnečných dní zbožňujem!

2 _DSC4578 1 7 _DSC4585 6 4 5

 

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Peter Antal

Topánky: topankovo.sk, Sukňa: F&F, Top: Zara, Bunda: Orsay, Kabelka: Mohito, Okuliare: Reserved, Hodinky: Timex

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.