flowers.

„Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu, až kým sa nerozbije.“ Nuž, tentokrát som síce nič nerozbíjala, no platilo čosi trošku podobné, a teda, tak dlho sa chodí do Mohita obdivovať najkrajšiu sukňu, ktoré tvoje oko zahliadlo, až kým ju nezlacnia. A veru, oplatilo sa počkať si! Už od mala nás predsa učia trpezlivosti (ja som síce pomerne nedočkavý človek, ale zvykám si), ktorá sa hodí i v takýchto prípadoch. Z veľa peňazí na pár „šupiek“, ktorých hodnota sa vyrovná dvom poctivým burgrom v bratislavských podnikoch! To si teda nemám problém odpustiť a priznávam, takéto zľavy ma poriadne bavia. Po tejto sukni som pokukávala veľmi dlho. Chodila som okolo nej, zamilovávala sa čoraz viac- do jej farieb, ladného strihu, na dotyk bezkonkurenčného materiálu a typickej vône, ktoré veci z Mohita mávajú. No stála (na môj vkus) veľa. A úprimne, strihovo podobných sukní mám neúrekom (ale ako parádne sa nosia!), takže mi do šatníka určite nebolo treba novú. Ak by som si nemala čo obliecť, určite by som nad ňou premýšľala, no jediným nedostatkom, ktorým moja skriňa trpí, je len nedostatok miesta, takže by som z nej mala skôr vyhadzovať, než ju starostlivo dopĺňať, ako to ja zvyknem…

A tak som si teda počkala. A ona si počkala na mňa, takže si teraz spolu chodíme svetom a ja sa z nej vytešujem ako malé dievčatko. Z toho, ako sa pekne točí, ako sa pekne pri chôdzi zo strany na stranu pohúpava a ešte z toho, že má po bokoch vrecká. Takže si mám kam šuchnúť ruky, keď už neviem, čo s nimi! Tá dĺžka je síce vrtkavá a najlepšie vyzerá s podpätkami, no páči sa mi i v šialenejšej a funky verzii, napríklad s teniskami. Ale to možno niekedy inokedy 🙂 Dnes viac sweet a za lady!

Majte sa fajn!