čosi, kamsi, kedysi.

0 Flares 0 Flares ×

Zvláštne, ako sa deň po dni nič nemení, keď pozriem na nebo, mám pocit, že stojím na mieste a jediné, čo sa strieda, je mesiac so slnkom, a hneď potom sa otočím a všetko je úplne iné, ako to kedysi bývalo.

Ľudia, ktorí tam stáli, sú preč, stromy, ktoré tam rástli, tých už niet, cesta, ktorou som chodievala, zarástla trávou, budovy, ktoré lemovali ulicu, zbúrali, dokonca už ani tú dobrú čokoládu, čo vám v ústach pukala, v obchode nedostať…

A všetko je akési iné. Keď si to porovnám s minulými rokmi, zdá sa mi, že ten čas ubieha čoraz rýchlejšie. Myslela som si, že keď budem mať auto a „vodičák“, budem sama sebe paňou a času budem mať na rozdávanie. Dnes viem, že to bol asi taký omyl, ako keď som išla do sekáču s tým, že si určite niečo pekné kúpim. Omyl omylov. Nič som nekúpila, sila myšlienky zlyhala a ja mám síce auto, ale nemám čas. „Lietam“ z jedného miesta na druhé a rozmýšľam, kde sa stala chyba. Zatiaľ som na to neprišla, no držím si palce, aby som to zistila čo najskôr, lebo je to poriadne vyčerpávajúce (to „lietanie“, nie rozmýšľanie, aby sme si rozumeli). Čo sa týka „sekáčovania“, je to za posledný rok pekná katastrofa! Sem-tam sa v komentároch či správe niekto opýta, do akých sekáčov chodievam a ja už ani neviem, či má zmysel vôbec odpovedať. Tie, ktoré som ozaj zbožňovala, lebo boli plné super „vychytávok“, sú dnes plné zožmolenýchfujsvetrov a smradlavýchchcelotobyťvintagesukien. Minule som sa nad tým tak uvažovala a prišla som na dve možné príčiny tohoto biedneho stavu. Buď je to tým, že som vám prezradila moje „tajné“ miestečka a vy mi to všetko, skôr než stihnem prísť, vykúpite, alebo som sa „posunula“ a niektoré moje nároky na oblečenie (neviem, či používam dobrý výraz, mám totižto silné podozrenie umocnené skúsenosťou v tohtoročných kolekciách, že teraz sa vyrábajú iba „handry“) sú už dnes vyššie, ako boli pred rokom. Pokiaľ by som mala vybrať, ktorá možnosť je tá správna, nevybrala by som. Je to z každého „rožku trošku“. Ľudia chodia do sekáčov viac, lebo je to lacné, často sa tam dajú nájsť úplne nové veci či dizajnérske kúsky, a tiež preto, lebo je to v móde! Veď aj suseda bola v sekáči, musím ísť predsa aj ja. A potom nám, ozajstným milovníkom sekáčov, ktorý sme tam chodili ešte s maminou za ručičku v čase, kedy som nosila „fontánky“ na hlave (niekedy vám ukážem fotku, zaručene sa pobavíte) a vy ste nad „sekáčom“ ohŕňali nos a štítili sa vecí, ktoré prebohaužniektoniekedynosiltosinedámnikdyvživotenaseba, ostávajú už iba oči pre plač…

Alebo si nájdem nové tajné „skrýše“ a nikomu o nich nepoviem! (Niežeby som bola egoistický sebec, ale niektoré veci si treba strážiť, ak chceme, aby sme boli úspešní. 🙂 Platí to vo všeobecnosti, podotýkam. Každý potrebuje to svoje malé tajomstvo, nie?)

A celkovo, tie veci už nie sú to, čo to bývalo. Nejde len o „sekáče“. Tie sú super v tom, že ak si kúpite sveter, tušíte, že už čo-to zažil a máte istotu, že to prežil bez žmolkov a rozťahania sa. Ide najmä o pásovú výrobu, ktorá je v celom svete rovnaká. Jediné, čo sa v jednotlivých obchodoch mení, sú visačky. A sem-tam ceny. Ale v podstate sú veci všade rovnaké…

Mám to ja ale problémy, všakže. Už som sa posťažovala, hneď mi je lepšie. 😀

Chcete sa posťažovať aj vy? Nech sa páči….