Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe. Snáď ani neviem spočítať, koľkokrát som už túto vetu počula a čítala. Koľkokrát mi znela v hlave ako „kontrolka“, keď som sa zle vyspala a mala som nábeh na to, aby som bola ku všetkým okolo protivná. Koľkokrát som si ju sama pre seba pošepkala, keď som videla nervózneho človeka zvyšovať hlas na pani za poštovou priehradkou alebo sa stretla s neochotou predavačky v obchode.
Správaj sa slušne
Slušnosť. Čo vo vás evokuje toto slovo? Niekto si predstaví puritána, iný zase elegána zjavom i správaním. Pre niekoho je slušnosť čisté a vhodné oblečenie, pre iného zdvorilostné frázy, pre ďalšieho spisovný jazyk. Ja slušnosť neodvodzujem z „handier“, ani z reči bez nadávok, dokonca mi nevadí ani rebélia v rôznych formách. Slušnosť je pre mňa rešpekt k okoliu – ako k ľuďom, tak i k prírode. Je to pokorné správanie, dobroprajnosť a trpezlivosť. Rovnosť, zásadovosť, ochota pomôcť a žitie s vedomím, že nechcem nikomu ublížiť.
Vekom a časom sa mi, celkom logicky, menia priority. Koncom jesene som si povedala, že trochu spomalím a nebudem sa všade toľko ponáhľať. Ja totiž kráčam (a niekedy aj šoférujem) trochu rýchlejšie, než ostatok sveta. Vo všeobecnosti mám už dlho ráznejšie životné tempo a zdá sa mi, že kvôli nemu aj akosi rýchlejšie starnem. Tak som si sľúbila, že ten život začnem prežívať pomalšie.
Akonáhle som zmiernila tempo, začala som si viac všímať ľudí okolo. Teda, niežeby som si ich predtým nevšímala, to určite nie. Len teraz mám viac času sa nad nimi zamyslieť a analyzovať. A tak trochu tuším, že záver jesene nebol úplne najideálnejší čas na spomalenie…Jesenná melanchólia, predvianočné stresy, posledné záverečné termíny pred koncom roka – mala som čo robiť, aby ma to nevtiahlo!
Pomaly zabúdame, ako sa správať. K okoliu a k sebe samým. Viem, nie každý deň je nedeľa, každý z nás má svoje starosti a stresy. Niekedy sa stane, že máme deň blbec, niečo nás bolí a sme nepríjemní. Ale sú ľudia, ktorí sú protivní neustále. A to ma štve najviac. Nemajú v sebe ani kúsok slušnosti, empatie a rešpektu. Ach, vidíte, empatia! Aj to je významná zložka slušného správania…
Pred Vianocami to bolo z môjho pohľadu úplne „drastické“. Všetci boli veľmi podráždení, uponáhľaní, bezohľadní. Predavačky v obchodoch boli z ľudí na prášky, pani na pošte vyzerala, že sa každú chvíľku zrúti. Ja som zvolila taktiku – keď nemusím, tak z domu nevychádzam. Stačilo mi totiž absolvovať dve cesty BA-PP za volantom a už-už som cítila, že spadnem do toho kolotoča protivných ľudí. Keď som bola na pošte či v obchode, snažila som sa byť vľúdna. Za všetko poďakovať, náležite poprosiť, mať pokojný tón v hlase (i v hlave) a neponáhľať sa. Veď povinnosti neutečú. 🙂 A viete čo? Ten vľúdny prístup fungoval úplne úžasne. Bol totiž absolútne nákazlivý a aj ľudia, ktorí boli spočiatku mrzutí, sa v priebehu krátkeho času dali do pohody.
Včera bol pre mňa oficiálne prvý pracovný deň v tomto roku, doteraz som sviatkovala a užívala si sladké ničnerobenie. S pracovným dňom som teda vyšla prvýkrát „naozaj“ medzi ľudí a všimla som si, že sa to „bláznovstvo“ trochu upokojilo. No stále to nie je také, aké by to byť malo. Preto chcem poprosiť aj vás – zamyslite sa, ako sa správate k iným. Nezabúdajte na „prosím a ďakujem“, buďte trpezliví a ohľaduplní. Uvidíte, že sa nám tu potom bude lepšie žiť! Ja sa budem snažiť byť aj naďalej čo najviac slušná, milá a vľúdna a budem veriť, že tým nakazím čo najviac ľudí. 🙂
Najteplejšie zimné topánky
Myslela som si, že prvenstvo v zimnej obuvi si u mňa navždy udržia Timeberland-y. Nosievam ich už niekoľko rokov v rade a vždy som s nimi bola nadmieru spokojná. Je pravda, že na ľade sa v nich šialene šmýka, no sneh zvládajú bravúrne a nikdy mi v nich nebola zima. Aj naďalej ich nosím s rovnakým nadšením, no v rebríčku obľúbenosti ich predbehli INUIKII. Pre mňa sú to oficiálne najteplejšie, najpohodlnejšie a najlepšie zimné topánky! Už ste o nich počuli?
Ja som túto švajčiarsku značku objavila vďaka Style of Becca a každým dňom som do ich topánok zbláznená viac a viac. Zo zimných modelov majú dva druhy – sneakers a boots. Prvé spomínané majú jednu vrstvu kožušiny a sú na pohľad elegantnejšie, vhodné aj na bežné nosenie, pokojne aj do mesta. Čižmičky majú zase dve vrstvy kožušiny, sú robustnejšie a ideálne do snehu. Samozrejme, aj tie môžete nosiť do mesta, no sú výraznejšie.
Značka vznikla v roku 2012 v Zurichu ako rodinný projekt – jeho hlavou a srdcom je Cinzia Maag, pôvodom Talianka, ktorá sa postarala o úspech gumákov HUNTER na nemeckom, rakúskom a švajčiarskom trhu v pozícii veľkoobchodníka. (Info čerpám z profilu spoločnosti INUIKII.) Spolu so synmi – Danilom a Alessiom založili značku zimných (a letných) topánok, ktorých hlavným poznávacím znamením je ovčia kožušina -> tú získavajú z potravinového priemyslu.
Každá topánka je robená ručne, s čím sa spája aj vyššia cena. Rozumiem, že môže na prvý pohľad vystrašiť, ale verte mi, túto investíciu nebudete ľutovať. Topánky sa vyrábajú v Portugalsku a v Taliansku. Všetok materiál použitý na výrobu topánok je európskeho pôvodu. O dobrých vlastnostiach ovčej vlny vám snáď ani nemusím písať. Ak by ste si však predsa chceli niečo prečítať, na webe Ovečkárna to majú veľmi pekne spracované. 🙂
Outfit, ktorý tu dnes vidíte, sa skladá z mojich dlhodobo či novo- najobľúbenejších kúskov. Zelené nohavice mám už niekoľko rokov, rovnako tomu je aj pri kapsičke. Kabát mi pribudol túto zimu a mám pocit, že už ho ani nevyzliekam. 🙂 Čiapka je tiež nový prírastok – handmade kúsok od šikovnej Slovenky. Na záver článku nájdete preklik na jej Sashe obchod, určite ju omrknite, má veľmi šikovné ruky!
Foto: Peter Antal
Topánky: Inuikii // Answear, Nohavice: Shein, Rolák: Mango, Kabelka: vintage, Kabát: Mango // Answear , Rukavice: zo stánkov na Štrbskom plese, Čiapka: Hana Bana
Love, peace and fashion
🙂 Asi pred dvoma rokmi si sa pytala na instagrame (alebo inej platforme) ake teple topanky odporucame my, Tvoja komuita. Ja som Ti ich uz vtedy odporucala 😀 Je fajn, ze si sa k nim nakoniec dostala, ja ich miujem uz 4 rokmi – vtedy este ako IKKII.