V dnešnej dobe je jedným z najlepších spôsobov, ako dať o sebe svetu vedieť, reklama. Väčšine z nás bez pochýb lezie na nervy, najmä tá v telke, počas filmov. Priznám sa, reklamy, ktoré mi vyskakujú na Facebooku, sponzorované príspevky, reklamy vo videách či na Instagrame, už viac-menej ignorujem. No z času na čas sa objaví niečo, čo ma skutočne zaujme a napokon som za takú reklamu aj rada. Reklamy na autá, kozmetiku či oblečenie zvyknem vnímať úplne inak, než tie na lieky, potraviny alebo lotérie. Ale každý to má asi inak. Ak vidím peknú či zaujímavú reklamu, dokáže ma veľakrát inšpirovať- či už ku kúpe alebo možno aj k iným veciam. Mám rada premyslený a originálny marketing a ak má značka či podnik svoju vlastnú identitu. Reklamy na Coca-Colu, originálne plagáty s vtipným textom po celom meste v réžii Zoot, billboardy či štítky v MHD od Panta Rhei, chytlavá hudba v F&F reklame, pekný priestor a logo Tiffany v Banskej Bystrici alebo čokoláda zdarma pár dní po otvorení ako pozornosť od Mondieu. Všetko momenty, ktoré si človek zapamätá.
Ale o inom som chcela! Ako vnímate spoluprácu blogeriek s rôznymi firmami a značkami? Ja osobne mám túto formu „reklamy“ veľmi rada. Ok, možno si poviete, že to asi neviem úplne objektívne zhodnotiť, vzhľadom na to, že sama mám také spolupráce tiež, no ak by ich nebolo, nemali by ste o čo súťažiť, čo by bolo podľa mňa veľká škoda (: (Sledujte môj Instagram, nech Vám neujde najbližšia súťaž o voucher na nákup cez Zoot!) Každopádne, ak vidím nejakú recenziu, či už dlhšiu alebo len s pár (trefnými) slovami, od niekoho, kto si daný produkt/vec vyskúšal, dokáže ma to zaujať omnoho viac, než stránka v časopise. Viem, že značky si inzerciu v časopisoch platia, že ak posielajú do redakcie určitý finančný príspevok, redakcia je povinná vyhradiť v čísle určitý priestor na článok, v ktorom vychváli značku/produkt do nebies. Blogerky si vyberú, čo vyskúšať chcú/nechcú. Nemusia o produkte písať len pozitívne, vo väčšine prípadoch napíšu pravdu. Ja osobne by som Vás nikdy vedome neklamala, že to a to je super, pokiaľ to bola pre mňa úplná blbosť. Tiež neprijímam každú ponuku na spoluprácu, prípadne, nie každá ponuka sa ku mne vždy dostane (jemine, ako len ja neznášam emailovú schránku! a odpisovanie, dohadovanie :D)
Moju prvú spoluprácu som získala asi po dvoch rokoch blogovania. Bola som šťastná ako blška, napísali mi zo zahraničia, z Romwe, ktoré v tom čase ešte vyzeralo úplne inak. Keď publikovali moju fotku pri danom produkte, ktorý som mala možnosť vybrať si, ukazovala som to všetkým naokolo. (: Potom postupne prichádzali aj domáce ponuky na spoluprácu, niektoré dokonca s finančným ohodnotením. Nikdy som nikomu nepísala e-mail s ponukou, že blog ako Sweet Lady Lollipop existuje, vždy si ma spolupráca našla sama, za čo som úplne najviac rada. Keby som nemala šikovnú kamarátku, ktorá má skvelý e-shop a dievčatá jej sem-tam napíšu ponuku na spoluprácu (ktorú mi z času na čas ukáže a chce vedieť, či to má potenciál), neverila by som, že to niekto naozaj robí. Nechcem nikoho uraziť, ale ak by som bola majiteľka obchodu a niekto by mi takto napísal, asi by to malo presne opačný efekt. Ale to je vlastne jedno. Veď každý sme iný a napokon, človek nikdy nevie, kedy motyka vystrelí, takže ak to niekomu vyhovuje, nech sa páči. Veď aj tak dnes už nikomu nič z neba nespadne. (:
Dnes si mnoho dievčat zakladá blog s víziou zarobiť, dostávať, byť pozvaná. Neviem, ja blogujem už dlho a nemám pocit, že to takto funguje. (: Respektíve, bez práce nie sú koláče. A funguje to takto aj v tomto smere! Všetko je o tvrdej práci, obetovaní času (či peňazí) a najmä, potrebujete skvelých ľudí, ktorí Vás podporia a pomôžu Vám (aj bez nároku na veľkú odmenu). Ja som nesmierne vďačná za to, že mám Peťka, maminku, brata, Frederiku, Martina, Natálku, Ninu, Pavla a všetkých, ktorí mi s tvorbou obsahu (a najmä fotkami) pomáhajú. Ak by ich nebolo, mohla by som príspevky fotiť maximálne o zrkadlo. Len dúfam, že raz sa dočkám momentu, kedy ich budem môcť aj náležite odmeniť a nebudeme musieť veci robiť štýlom „pánboh zaplať“ či ako „dobrovoľnícku“ činnosť. (:
Ak si kladiete otázku, či je možné blogom zarobiť, dá sa to! Možno nie úplne priamo blogom, no vďaka nemu určite áno. Ja som vďaka blogu získala moje aktuálne joby popri škole, ktoré sú to najlepšie, čo sa mi mohlo prihodiť.
Nech už blogujete alebo blogy len sledujete, prajem Vám veľa šťastia vo všetkom, čo robíte! <3
Love, peace and fashion Ivanka
Foto: Peter
Topánky: Baťa, Nohavice: Shein, Košeľa: H&M, Vesta: C&A, Taštička: Escada, Náhrdelník, okuliare: najlacnejsiabizuteria.sk, Náramok: Thomas Sabo, Hodinky: Swatch
Tak tenhle outfit je absolutně boží!!!!
Vždy si Ťa spolupráca našla sama. To Ti zhltnú možno pubertiačky, ktoré nevedia ako to v tejto dobe chodí, ale človek čo si už niečo preskákal určite nie. Ak by to tak bolo tak by si nemusela prosiť dennodenne o lajky v súťaži Bloger roka, ale by si pekne počkala, kto Ti hlasy nadelí sám od seba keď už si sa teda nemusela „nikde „ponúkať do pozornosti…
Tým Ti však neupieram že si šikovná, pracovitá a že máš veľký talent. Len čo píšeš v tomto článku nie je tak celkom pravda, takto to veru v dnešnom svete nefunguje…
Asi tak trochu rátaš s tým, že väčšina ľudí sa zameria na outfit a to čo píšeš sa popritom „zvezie“ a ako celok to bude hyper super, ale nie je to tak vždy…
Súťaž Bloger roka nie je žiadna spolupráca, neviem prečo to tu teda pletieš, Bridžit. Ja napríklad som Ivaninou stálou sledovateľkou, ale nikdy by som za ňu na tej súťaži nezahlasovala keby si to na fanpage nesharovala. Prečo? Lebo by sa mi určite nechcelo hľadať medzi tými stovkami blogov práve ten jej. Každý kto je v nejakej súťaži je rád ak ho jeho priatelia podporia hlasom alebo milými slovami. To ako keby si šla nejakej Miss Slovensko vyčítať, že na svojom profile sharovala hlasovanie o Miss Sympatia. Dosť hlúpe. Súťaž, ktorá je tak či onak neobjektívna sa nedá nejako porovnávať so spoluprácou značka-blog. A ďalšia vec, v ktorú možno ešte pubertiačky veria, ale my, zrelé ženy už nie je to ponúkanie do pozornosti. To naozaj? Máš pocit, že všetci čo niečo dosiahli v živote, vypracovali sa na nejaký post, urobili krásnu kariéru či ináč prerazili vo svete sedeli doma za notebookom a čakali kto im zaklope na dvere so slovami „Ahoj, nedávala si sa do pozornosti tak sme si ťa našli, dáme ti ťažké milióny a ty len ďalej seď a buď neviditeľná.“??? Ivana nemala v živote zaplatenú reklamu, mediálnu publicitu či iné somariny. To že si zazdieľala nejakú pseudo súťaž, ktorá sa jej bytostne dotýka (pretože by sa raz blogom chcela naozaj živiť tak preto musí niečo aj robiť), berieš ako predhadzovanie a prosíkanie o hlasy? Ľudia sa horšími spôsobmi dostali do pozornosti cez peniaze a odreté kolená, nie hlúpym zdieľaním svojho vlastného blogu.
Priala by som ti zažiť aspoň raz ten hrejivý pocit, ktorý spôsobia milé slová čitateliek (žien čo majú deti), ktoré sledujú Ivanin blog a vnímajú emócie, ktoré cez neho Ivana prezentuje. Skús sa poobzerať ako iné osoby pretŕčajú svoje spolupráce so značkami bez akejkoľvek snahy zapracovať to do svojich viet v článku a fotografií, a potom skús hodnotiť čo a ako funguje. Tlieskam ti Bridžit, tlieskam.
Ivanka, ale však Ty nedokážeš odpísať ani na Facebookovú správu tak neviem o akej spolupráci píšeš. 🙂
Ja sledujem blogy asi tak 10 rokov a reklama k tomu jednoducho patri.najviac sa mi ale paci ako sa dokaze vzhlad celeho blogu zmenit prave vtedy, ked sa blog dostane do povedomia niektorych znaciek a takpovediac narastie 🙂 reklama mi nevadi a niekedy mi dokonca vyhovuje clanok ktory napriklad hodnoti kozmeticke produkty. povedzme si otvorene kolkokrat ste si kupili nejaky teglik so zazracnym kremikom a nakoniec stoji este stale v kupelni???? takze Ivanka, keep going. a navyse niekto raz povedal: work until you don´t need to introduce yourself. cize pracuj az pokym sa nebudes musiet predstavovat…a tiez to ma nieco spolocne s viditelnostou a reklamou. Takze som vlastne chcela povedat, ze ti drzim palce 😀 a nemyslim ze to robis preto, lebo by si chcela dostavat vsetky tie veci..aj ked je to asi prijemne nie? 😉
Keď som pred pár mesiacmi odoslala mail o spolupráci s mojím e-shopíkom a nedostala som odpoveď, tak moje predstavy a ideály o schopnosti hodnotiť ľudí celkom klesli. Takže som rada, že je to „len“ o tom, že sa to dostalo napr. do spamu. Priznám sa, čakala som aspoň krátku (pozitívnu či negatívnu) odpoveď. Tak moja rada znie: kontroluj spam:)