protivná.

0 Flares 0 Flares ×

Niekedy viem byť naozaj protivná a nepríjemná, no dnes nebudem písať o sebe. Dnešný článok venujem mojej mamine, ktorá je tá najprotivnejšia mama na svete. Inšpirovala som sa statusom jednej náhodnej slečny na sociálnej sieti a myslím, že sa v tom nájde nejedna protivná mama či „trpiteľská“ dcéra. Takže pekne po poriadku. Moja mamina je protivná, pretože ma celý život poučuje. Opravuje ma pri varení, pečení, upratovaní. Toto má byť tak, toto takto, a vôbec, nikdy to nie je dostatočne dobré, až kým to neurobím tak, ako to chce a pozná ona. Je protivná, lebo každú sobotu sme museli najskôr upratať, urobiť si úlohy a až potom som sa mohla venovať tomu, čo som chcela ja. Je protivná, lebo som musela byť doma vždy v ten a ten čas, nikdy nie neskôr. Kamaráti si len tak odbehli o pár ulíc ďalej, ja som sa musela ísť opýtať, či môžem, aby vedela, kde som a s kým som. Vždy musela vedieť, kam idem a s kým! Ani si neviete predstaviť, aké utrpenie pre mňa bolo, ak ma pozval von nejaký chlapec a ja som musela doma vysvetľovať, kto je to, koľko má rokov, kde býva, čo robia jeho rodičia, kam chodí do školy, aké dlhé ma nechty na nohách a ako často chodí cikať. Musela vedieť všetko! A keď som náhodou aj chcela o čomsi zaklamať, ona už aj tak vopred vedela, že tú pravdu zo mňa vytiahne. Je protivná, lebo mi nedovolila dať si v 13 rokoch melír tak, ako mali všetky moje spolužiačky. Nemohla som mať ani piercing v nose, ktorý som tak veľmi v 14-tich chcela a druhá dierka v uchu nepripadala do úvahy. Aj napriek tomu, že ju mala takmer každá moja kamarátka. Kvietkované frajerské Nike tenisky na mňa v obchode čakali dva mesiace, kým som ju nalomila, aby mi ich kúpila. Keď som sa chcela namaľovať v 16-tich do školy, na otázku: „Môžem?“, mi už bola vopred jasná „Nie“ odpoveď. Na prvú ozajstnú diskotéku ma pustila až pár mesiacov pred osemnástkou. Všetci mohli chodiť o tri roky skôr! O frajeroch tiež nechcela veľmi počuť, takže si to asi viete predstaviť. Bez opýtania som vlastne nikdy nič neurobila, až na moje malé tetovanie-srdiečko, ktoré mám na prste takmer tri roky. A cítila som sa vtedy strašne rebelsky, no keď som išla domov so stiahnutými polkami, modlila som sa, aby si fóliu okolo môjho prsta prelepenú leukoplastom nevšimla. Vycvičila si ma dokonca tak, že aj dnes, keď idem doma na záchod, jej to oznamujem. Veď predsa, aby vedela, kde som a čo robím. Pekná deformácia, čo? Bola protivná a prísna, no je to najlepšia mama na svete. Nikdy mi nič nechýbalo, ani citovo, ani materiálne, ani nijak inak. Keby bolo takých protivných mám viac aj dnes, asi by sme sa k sebe ľudia (a najmä ženy či dievčatá) predsa len správali inak. My máme spolu krásny vzťah, za ktorý ďakujem práve jej protivnej výchove. A tej ďakujem aj za to, že sa viem o seba postarať, že viem navariť, napiecť, upratať, vymeniť žiarovku, zmontovať nábytok, opraviť sprchu, presadiť kvety, vytrhať burinu, pokosiť trávu, šoférovať, orientovať sa, vybaviť si. A tiež za to, že mám krásny život…Lebo síce mi veľakrát povedala NIE, NEBUDEŠ a NEMÔŽEŠ, viem, že to robila len pre moje dobro. Nikdy ma nezbila, facku som dostala len raz v živote (a to som si ju zaslúžila), všetok rešpekt si vybudovala slovom. A verte mi, aj keď som ju za to niekedy neznášala, dnes viem, že to bolo to najlepšie, čo pre mňa mohla urobiť! Ta teda, ďakujem, MAMINKA.

A okrem protivnej maminy je tu ešte aj to počasie! Toto protivné počasie sa totiž drží od nedele a nehodlá sa umúdriť. V nedeľu vznikali aj tieto fotky, kedy som sa musela poriadne naobliekať, keďže mi mrzli snáď ešte aj kosti! Celkom mi padli vhod piatkové nákupy v Primarku, kde som sa zásobila vysokým počtom šálov, rukavíc a najmä čiapok! Tie som kedysi neznášala a nechcela ich nosiť. Veď reku, pokazia sa mi vlasy a čo potom? Nuž, nič, milá slečna! Okrem toho, že mi vždy parádne omŕzali uši a zamŕzal mozog…Dnes už čiapky nosievam rada a často. Cez zimu sa bez nej, minimálne tu v Bratislave, keď často fúka, nezaobídem! V Poprade sú tie zimy trošku iné. Je to vždy príjemnejšie a znesiteľnejšie, i keď je tam menej stupňov. Zima tam nie je taká ostrá. A v nedeľu to teda už vyzeralo, že bude možno padať aj sneh! Ako ste si už určite všimli, veľmi rada kombinujem sivú a ružovú farbu. Je to taká „baby“ kombinácia, no ja ju úplne zbožňujem a práve v takéto zamračené dni mi vždy padne vhod. Ak si kladiete otázku, kam zase s takou kabelou cestujem, tak sa už veľmi ani nemôžete čudovať. 🙂 Mňa totiž počas dní, kedy mám školu a povinnosti inak ani nestretnete. Zmestí sa mi tam celý „jednodňový život“ a v konečnom dôsledku je super aj na cestovanie, takže sa z nej veľmi vytešujem.