.prečo spolupracujem so značkami? & zimné srdcovky

Tento článok som chcela napísať už dlho, no mám k tejto téme vždy toľko myšlienok, že ani poriadne neviem, kde začať. Tému blogových spoluprác som doteraz odkladala na neurčito, no keďže oslávi môj blog koncom februára ôsme narodeniny a mne chodí stále množstvo otázok – či už od iných blogerov alebo čitateľov – práve ohľadom spoluprác, povedala som si, že je ten správny čas zodpovedať ich aj takto verejne.

Začiatky

Môj blog som začala písať vo februári 2010, kedy tvoril obsah príspevkov veľmi duchaplný text denníkového charakteru s pár gramatickými chybami a množstvom slangových výrazov. Opisovala som svoje aktuálne „problémy“ a poväčšine aj množstvo úloh, ktoré nám v škole zadali. Snažila som sa písať v angličtine a dokonca aj v nemčine. (Čo som si vtedy akože myslela? :D) Moje zmysluplné blogové príspevky boli doplnené o fotky z detskej izby či nášho dvora, ktoré som fotila na samospúšť. Nebolo neobvyklé, že sa na blogu objavila úplne neostrá fotka či veľmi zvláštny detail. Neskôr som si na fotenie „vycvičila“ mladšieho brata, takže ak ste v roku 2011 stretli v lesoch okolo Svitu pubertiačku v zvláštnom „vohoze“, ktoré sa sebou ťahala 8-ročného špunta s digitálnym foťákom v ruke, bola som to ja. Keď to tak teraz píšem, uvedomujem si, aký to musel byť neskutočne smiešny pohľad…

Každým dňom som sa učila a sledovala iné blogerky, ktoré mi boli vzorom. Odkukávala som, ako sa fotia, čím sa fotia, ako píšu a čo robia. Výraznejší zlom prišiel v roku 2013, kedy som začala spolupracovať s fotografom Martinom Krystýnekom. Do dnešného dňa som mu vďačná za všetko, čo ma naučil – ohľadom fotiek, svetla, kompozície. Aj vďaka nemu nabral môj blog iný smer a od toho momentu som si dala na vizuálnej stránke omnoho viac záležať. (Dokonca som sa začala aj maľovať. :D) S vizuálnou stránkou sa pohol aj obsah a pomaly začali prichádzať prvé ponuky na spolupráce.

Bloger . klient. čitateľ

Hoci ani dnes nie je blog taký, aký by som ho chcela mať, snažím sa stále pracovať na tom, aby som sa priblížila k mojej ideálnej predstave. Nie však o tom som chcela, poďme na tie spolupráce! Prvé spolupráce boli barterové, čiže som na blogu odkomunikovala nejaký produkt, ktorý predstavoval moju odmenu. Postupne rástla ako návštevnosť a čítanosť môjho blogu, tak aj počet fanúšikov na Instagrame či Facebooku. Prvou honorovanou spoluprácou bol Asus, s ktorým veľmi rada a s nadšením spolupracujem do dnešného dňa.

Sú značky, s ktorými chcem spolupracovať, lebo milujem ich produkty. Sú značky, s ktorými chcem spolupracovať, lebo túžim spoznať ich produkty a doteraz som nemala príležitosť. Sú značky, s ktorými chcem spolupracovať, lebo si ma „našli“ a vidia vo mne potenciál. Ako bloger značky na spoluprácu neoslovujem a ani som nikdy neoslovovala. Vždy sa snažím „počkať“ na to, čo príde a hovorím si, že čo sa má stať, stane sa. Spájam sa so značkami, ktorým verím a s ktorými som stotožnená. Spolupráce si vyberám podľa toho, či sa mi pozdávajú a či dokážu niečo priniesť aj vám.

Samozrejme, možnosť osloviť značku z vlastnej iniciatívy tu je a nevylučujem, že to niekedy neurobím. Ale pokiaľ by som už nejakú značku osloviť chcela, kontaktovala by som ju s konkrétnou ponukou, nápadom či projektom – nikdy nie so „žobraním“ o produkt za „reklamu“. Pretože takto sa to naozaj nemá robiť! Odkedy pomáham Peťkovi s Walker’som, nestačím sa diviť, čoho sú niektorí ľudia schopní.

Hodnoty

Každá spolupráca má totiž istú hodnotu – či už finančnú alebo obsahovú. Nemali by sme ju degradovať a čo je hlavné, treba si uvedomiť, že to, čo bloger robí, robí najmä pre svojich fanúšikov. Ak prezentuje produkt „lacným“ spôsobom, ja ako sledovateľ mám pocit, že si zo mňa robí srandu a považuje ma za hlúpu sliepku. Osobne sa snažím tvoriť obsah, ktorý dáva zmysel a nie je len o bezduchom prezentovaní produktu. Samozrejme, sú situácie, kedy sa to inak než obyčajnou produktovou fotkou riešiť nedá, ale vždy sa snažím ísť po svojej linke.

Často sa ma pýtate, ako môže začínajúci bloger získať spoluprácu so značkou. Viete, sú značky/klienti, ktorým je fuk, či má bloger 100 alebo 10 000 sledovateľov. Pokiaľ im dokáže vyprodukovať kvalitný a zmysluplný obsah, neboja sa osloviť aj niekoho, kto má menšie publikum. Preto je podľa mňa kľúčom k úspechu obsah – treba na ňom pracovať, hľadať, čo mi najviac ide a akým smerom ma baví uberať sa. Samozrejme, potom sú tu značky, ktoré idú cez „mŕtvoly“ – posielajú hromadné správy s rovnakým textom a čakajú, kto sa chytí. Je im úplne jedno, kto ten bloger je a na čo sa zameriava. Jednoducho skúšajú šťastie a využívajú blogerov/Instagram na reklamu. Takáto spolupráca ale väčšinou nemá význam, pretože sa absolútne nezameriava na cieľovú skupinu značky. Čo ma nesmierne vytáča, je reklama na produkty, ktoré s daným účtom nesúvisia. Prípadne blogeri/influenceri, ktorí sú ochotní spraviť pre peniaze reklamu úplne čomukoľvek! (Napríklad Urinalu, že áno…)

Ak mám spoluprácu, za ktorú som finančne ohodnotená, označujem ju slovkom AD, prípadne je na blogu aj formulka „Elite Bloggers Content Marketing“ – aby ste vedeli, že sa jedná o reklamu. V mojom prípade si však môžete byť istí, že všetko, čo vám tu píšem, myslím úprimne a nie je to o tom, že to píšem, lebo mi za to niekto zaplatil. Ak nie som spokojná, napíšem to. Ak som spokojná, tiež to napíšem. Pýtate sa ma aj na konkrétne čísla – honorár, peniaze, sumy, ktoré za „reklamu“ dostávam. Túto otázku nechám dnes nezodpovedanú, pretože si nemyslím, že je vhodné rozoberať to. Okrem toho, každý bloger/influencer to má inak a je to skôr o tom, či si dokáže povedať svoju cenu a na koľko si váži svoju prácu. Ak chcem napredovať, musím mať silu rozhodnúť sa a povedať nie. A tiež potrebujem financie, ktoré potom dokážem spätne investovať do techniky či vizuálu – preto osobne nevidím pri reklamách na blogu problém. Samozrejme, ako som už napísala, musí mať hlavu a pätu.

Prečo spolupracujem so značkami?

Tento príspevok píšem dnes aj preto, že sa tu v najbližších mesiacoch objaví pár (pre mňa) zaujímavých spoluprác, ktoré nesúvisia priamo s módou, ale zasahujú do môjho a aj vášho každodenného života. Nešla som do týchto spoluprác kvôli peniazom (aj keď som za ne nesmierne vďačná a bez nich by sa toho asi veľa nepohlo), ale kvôli tomu, že vďaka nim dostanem odpovede na otázky, ktoré ma zaujímajú a budem rada, ak to, že vám informácie sprostredkujem, pomôže aj vám. Chcem, aby bol tento blog nielen miestom, kde si prídete prečítať, odkiaľ mám topánky či sukňu. Samozrejme, aj to je jeho súčasťou a ja sa veľmi teším, ak vás inšpirujem – či už ku kúpe nejakého produktu alebo ku kombinácii, ktorú by ste za iných okolností nevyskúšali. No je pre mňa dôležité, aby mal blog „ducha“. Stále sa snažím, aby moje príspevky – či už tie zo spoluprác alebo z mojej vlastnej vôle, mali hlavu a pätu. Snažím sa vyhýbať tomu, že sa odfotím s krabicou, ktorá mi prišla pred pár minútami (iba žeby bola nesmierne zaujímavá, to mení situáciu :D) alebo budem ospevovať niečo, s čím nie som stotožnená.

Mnohokrát označujem či prelinkujem aj veci, ktoré nemám v rámci spolupráce, no jednoducho chcem, aby ste si to vedeli nájsť a aby ste sa nemuseli pýtať, pretože viem, že sa budete. To, čo robím, robím, samozrejme, primárne pre seba – pretože ma to baví, napĺňa, učí a v neposlednom rade aj živí. Ak by som to však nerobila aj pre vás, pravdepodobne by ste tieto riadky práve teraz nečítali. Baví ma sledovať, ako reagujete, čítať vaše komentáre, odpisovať na správy. Samozrejme, nie vždy sa mi podarí odpísať na všetko, ale vedzte, že vás vidím, viem o vás a cením si každú spätnú väzbu.

Za mňa osobne musím povedať, že ma vytáčajú ľudia, ktorí si zakladajú blogy a snažia sa nahnať sledovateľov na Instagrame len kvôli tomu, aby dostávali zadarmo produkty. Kazí to trh a celkovú mienku o tom, čo bloger ako taký robí. Vidíme väčšinou len výsledok – peknú fotku, nejaký textík, pekné oblečenie, možno nejakú tú reklamu. Za pár stotín sekundy sa preklikáme k inému príspevku/blogu/článku a to, čo sme videli, akosi upadá do zabudnutia. Ono to však vôbec nie je také ľahké, ako to všetko vyzerá.

Čas, ktorý človek strávi fotením, čas, ktorý človek strávi písaním, čas, ktorý človek strávi vymýšľaním konceptu, čas, ktorý človek strávi komunikáciou s klientom/čitateľom, čas, ktorý človek strávi úpravou fotiek či iného obsahu. Nesťažujem si – mňa to nesmierne baví a som vďačná, že sa môžem v živote venovať veciam, ktoré sú mojou vášňou. Len chcem, aby ste si uvedomili, že nie je všetko také „primitívne“, ako sa na prvý pohľad zdá a či chceme alebo nie, bez práce nikdy nie sú koláče. A funguje to takto aj v tomto smere! Všetko je o tvrdej práci, obetovaní času (či peňazí) a najmä, potrebujete okolo skvelých ľudí, ktorí vás podporia a pomôžu.

Nech už blogujete alebo blogy len sledujete, prajem Vám veľa šťastia vo všetkom, čo robíte! <3

Zimné srdcovky

Dnes v outfite moje nové či staro-nové zimné srdcovky! Síce nie je taká zima, akú by sme v januári čakali, aj tak sú niektoré dni chladné a mrazivé. Preto som sa rozhodla zaobstarať si môj obľúbený kožúšok, ktorý ste už na blogu videli v krémovej verzii, aj v ružovej farbe. Je teplučký a pasuje takmer ku všetkému. Aktuálne ho najradšej nosím s vlnenou sukňou DVF, ktorú mám už niekoľko rokov. Kúpila som ju v sekáči a nedokážem si na zimu predstaviť lepší kúsok. Je hravá, dievčenská a úprimne, neviem si predstaviť, čo budem nosiť, keď sa mi jedného dňa zničí. Rovnako to mám aj s topánkami, ktoré mám z CCC už od minulého roku. Zbožňujem ich! Ich podpätok je presne akurát a aj keď sú chodníky zamrznuté, vôbec sa v nich nešmýka. Tento outfit je v posledných dňoch môj najobľúbenejší, preto je dosť možné, že ma v ňom niekde stretnete!

Prajem krásny víkend.

Foto: Peter Antal

Topánky: CCC, Pančušky: Calzedonia, Sukňa: Diane von Furstenberg // second-hand, Top: Romwe (k dispozícii online v tomto odkaze), Kožúšok: H&M, Kabelka: Bershka, Čiapka: Primark

Love, peace and fashion Ivanka