.Portugalsko & Bordeira, Lisabon, Sintra

0 Flares 0 Flares ×

Náš road trip Portugalskom pokračoval od Sagres smerom na Lisabon (prvý článok si môžete prečítať TU), celý čas popri pobreží, aby sme toho videli a zažili čo najviac. Samozrejme, nechceli sme nič siliť a nemali sme ani nejaký veľký plán, skôr to bolo o tom, že sme sa neponáhľali a volili menej frekventované cesty, ktoré nám umožňovali zabočiť kamkoľvek, kde nás to ťahalo. Ani sa mi nechce veriť, že od času, kedy sme videli miesta, o ktorých vám dnes napíšem, ubehol už mesiac! Tuším, že je život toto leto o čosi rýchlejší než ja. 🙂 Každopádne, spomienky sú stále dokonalo živé, takže je najvyšší čas na ďalší článok. V minulom článku som vám písala o letenkách a ubytovaní a sľúbila som vám, že vám napíšem aj čosi o aute a trase, ktorou sme cestovali.

TRASA

Aj napriek tomu, že bola naša cesta istým spôsobom „freestyle“ a chceli sme si Portugalsko vychutnať impulzívne (cháp: pôjdem tam, kam ma to zavedie), dopredu sme si naplánovali „kľúčové“ destinácie. Bolo to najmä kvôli tomu, aby sme približne vedeli, v ktorých miestach hľadať ubytovanie a tiež preto, aby sme stihli prejsť konečný počet kilometrov. Začiatok sme mali vo Faro, koniec v Porte. Najprv som rozmýšľala, že niektoré trasy „strihneme“ aj cez vnútrozemie, no napokon sme cestovali takmer celú cestu po pobreží. Napokon, voda nás láka o čosi viac. Priznám sa, že som nepozerala úplne presne, koľko kilometrov celkovo mala napokon trasa, ktorou sme cestovali, no denne to približne vychádzalo, že musíme prejsť 100km. Niektoré dni to bolo viac, niektoré menej, no viac-menej sa nám to vždy dorovnalo.

V tomto odkaze nájdete mapu, na ktorej sú vyznačené miesta, kde sa nachádzali naše ubytká, rovnako tak miesta, ktoré sme mali v pláne navštíviť a ktoré sme navštívili. Je tam aj pár podnikov či miest na pekné fotky. Zaznačila som aj trasu našej cesty, zatiaľ je však vyznačená len po Cabo da Roca, ktorým bude končiť dnešný článok, no nebojte sa, ďalšie „záchytné body“ ešte doplním. Celý juh Portugalska sme cestovali po cestách bez spoplatnenia – t.j. nie po diaľnici. Chcela som pôvodne napísať, že po cestách prvej a druhej triedy, no tuším, že v Portugalsku sa to delí trochu inak. Podstatné však je, že táto trasa nás okrem pohonných hmôt nestála vôbec nič.

Po diaľnici sme prvý raz „frčali“ tuším až pred Lisabonom a následne v jeho okolí. Potom asi ešte tri či štyrikrát, pričom bola diaľnica vždy viditeľne označená. Pred odchodom nás veľa ľudí strašilo, že to tam majú komplikované – najmä, čo sa poplatkov týka. No neľakajte sa – vôbec to nie je tragédia. Väčšina diaľnic je robená ako v Chorvátsku. Platí sa diaľničné mýto. Pri bránach máte dve možnosti – buď si vezmete lístok, ktorý pri schádzaní z diaľnice zaplatíte, alebo si požičiate auto, ktoré má zabudovaný systém a prechádzate bránou bez zastavenia, s tým, že vám požičovňa spätne mýto zo systému vyúčtuje. My sme si tak veci zjednodušili a požičali si práve auto, ktoré malo Via Verde krabičku na mýto. Pri každom vstupe-výstupe na/z diaľnice sme iba „pípli“ a frčali bez prerušenia. Krabičku netreba nijako zapínať, všetko sa aktivuje samostatne. Po prechode bránou vám kamera prečíta ŠPZ, ktorá je už v ich systéme zaregistrovaná a vám sa načítava počet prejazdených KM.

Vec, ktorá môže byť mätúca, sú cesty, ktoré sú určené len pre majiteľov „krabičiek“ – nie je tam žiadna mýtna brána, takže si nemáte kde zobrať lístok. Ponad diaľnicu vedú konštrukcie ako u nás, ktoré snímajú krabičky a tie vám po prejazde popod konštrukciu pípnu, čím sa načíta trasa, ktorú budete prechádzať. Tieto cesty sú označené značkou, no ak ich vidíte po prvý raz, môže sa stať, že nebudete vedieť, o čo ide a miesto toho, aby ste zišli na inú cestu, budete po nej pokračovať. V tom prípade to môže byť problém. 🙂 Myslím, že najideálnejšie je mať auto s Via Verde, nech sa nemusíte po ceste stresovať a hľadať alternatívne trasy.

AUTO

Pôvodný plán bol zarezervovať auto cez billiger-mietwagen.de, kde mali veľmi dobré ceny a prehľadnú ponuku. Skúšala som to trikrát, no ani raz neprebehla rezervácia úspešne. Do odchodu už neostávalo veľa času, takže som musela vymyslieť náhradné riešenie. Keďže podľa billiger-mietwagen vychádzalo cenovo najlepšie auto z Avis-u, klikla som si priamo na stránku a hľadala auto tam. Automaticky ma presmerovalo na stránku avis.com, ktorá spadá pod USA. Nebojte sa toho, auto si zarezervujete úplne bez problémov. Zadala som, čo chceme (miesto vyzdvihnutia: letisko Faro, dátum a čas vyzdvihnutia, miesto vrátenia: letisko Porto, dátum a čas vrátenia, vek vodiča, krajina, odkiaľ pochádzame) a následne mi vyhodilo rôzne kategórie áut – podľa veľkosti, počtu dverí, ceny, atď. Vybrali sme si „Renault Clio or similar“, čo bolo po Fiat 500 kategoricky druhé najmenšie. Pre dvoch ideálka. Zvolili sme si všetky potrebné poistenia a neobmedzený počet kilometrov.

Pár klikov a bolo hotovo! Prišiel potvrdzujúci e-mail a predpokladná cena 120,61€ za vypožičanie. Čo mi však nešlo do hlavy – nezadávali sme absolútne žiadne údaje k platbe, takže auto bolo síce zarezervované, no nie zaplatené. To ma trošku zmiatlo, pretože doteraz sme platili vždy všetko vopred. Trochu som sa bála, či teda to auto naozaj dostaneme. Moje obavy však boli úplne zbytočné. Po príchode na letisko ho šiel Peter vyzvdihnúť a dostali sme parádny Nissan Micra, ktorý bol pred nami požičaný len jeden raz. Auto voňalo novotou a veľkostne bolo presne také, ako sme potrebovali. Okrem toho, slečna nám pri výpožičke ponúkla, že si môžme doplatiť a dostaneme k nemu aj spomínaný systém na mýto. Neviem presne, čo všetko sme k auto ešte napokon dokupovali, keďže to vybavoval Peter, kým som ja čakala na kufre, no konečná cena za výpožičku bola cca 180€, čo bolo po mojej skúsenosti z iných štátov a ciest úplne málinko. Spolu s tankovaním nás auto vyšlo celkovo na 290€.

Za parkovanie sme platili tuším iba v Lisabone, inak sa dalo všade zaparkovať zadarmo. Z týchto praktických vecí je to dnes všetko, poďte sa teraz pozrieť, aké boli ďalšie tri „okruhy“, ktoré sme počas našej cesty navštívili.

Šaty: Zara, Sandálky: Corina // Answear (k dispozícii online v tomto linku), Šatka: vintage, Kabelka: Mango

Bordeira

29.6.2018 sa zobúdzame na eko farme pri Praia Da Bordeira. Pôvodne sme sa mali o izbu deliť s ďalšími ľuďmi – toto AirBnb bolo jediné, ktoré sme mali mať ako hostel. Usmialo sa na nás však šťastie a aj túto noc sme mali súkromie. Po príchode nám domáci povedal, že ak chceme, má voľnú izbu pre dvoch. Doplatili sme 7€ a mali zážitok na celý život. Prespali sme totiž v hlinenom domčeku bez elektriny, nad hlavou slamená strecha a desiatka pavúkov. Sprchovali sme sa pri splne mesiaca a na záchode sme si svietili baterkou v mobile. Nemusím vám snáď ani hovoriť, koľko komárov mi za tých pár sekúnd naletelo do „latríny“…

Takmer celý deň ležíme v piesku a hádžeme sa do vĺn, ktoré sú plné surferov. My tento rok surf už nestihneme, skôr sme sa do Portugalska prišli rozkukať, no nabudúce to snáď vyskúšame tiež. Bordeira bola pre mňa asi najkrajšia pláž, ktorú sme v Portugalsku videli. Nestratila svoje čaro ani po západe slnka, pri ktorom sme ju videli večer predtým po prvý raz. Čo mi bolo najviac sympatické, nebolo na nej veľa ľudí. I keď, musím podotknúť, že celkovo bolo v Portugalsku pomerne prázdno. Stretávali sme rodiny s deťmi, poväčšine z Nemecka či Holandska v karavanoch, no inak len domácich. Čakala som plné cesty a ešte plnšie pláže, no jediná zhustená premávka bola v okolí Lisabonu a plnšia pláž v Lagos. O rok či o dva by som tiež rada skúsila destináciu, ktorú by sme prešli karavanom. Bolo neskutočne krásne vidieť, ako si to tie rodiny užívajú! Auto odstavili na kopci, vybrali deky, víno a pizzu, sadli si na pláž a pozerali na západ slnka. Rodičia boli spokojní, deťom žiarili oči šťastím a ja ako pozorovateľ som sa nad tým celým rozplývala.

Poobede sa začalo zmrákať, takže sme sa pobalili a pokračujeme v ceste ďalej. Z Praia Da Bordeira sa presúvame do mesta Sines, rodiska moreplavca Vasco da Gama, kde sa zároveň (podľa toho, čo som sa dočítala) nachádza najväčší prístav v Portugalsku vôbec. Aj napriek pokročilej industrializácii a výstavbe mesta si centrum zachovalo pôvodný charakter a prechádzka jeho uličkami je veľmi príjemným zážitkom. V malinkom rodinnom podniku, kde robia len pečené kura a grilované nasolené sardinky, si dávame tú najlepšiu večeru vôbec. Perfektný zážitok! Na raňajky nachádzame „cukráreň“, kde robia skvelé palacinky a toasty a už si aj sadáme a opäť „pučíme“. Mimochodom, keby ste chceli vedieť, čo sme na tej dovolenke vlastne robili, tak sú to dve veci – slnili sme sa a jedli…

Šaty: Novashe

Lisabon

30.6.2018

Zo Sines smerujeme okolo obeda do Lisabonu. Po ceste sa zastavujeme v Melides, kde natrafíme na nekonečnú (takmer doslova) a úplne prázdnu pláž. Spravíme pár fotiek, oddychujeme a kocháme sa nádhernou scenériou. Pokračujeme na sever a prechádzame cez Sol Tróia – časť Portugalska, ktorá bola podľa slov našej domácej zo Sines ešte pár rokov dozadu len pre vyvolených. Tento „dovolenkový“ komplex/rezort je z každej strany cesty oplotený (aj napriek tomu, že pláže sú v Portugalsku verejné) a od sveta ho oddeľujú veľké brány. Honosné vily, obrovské apartmány, súkromné bazény, krásne záhrady. Teraz sú brány už otvorené a pokiaľ chcú ísť ľudia na pláž (ktorá je, mimochodom, naozaj nádherná), môžu, no kedysi bola určená len pre boháčov.

Auto odstavíme na pakrovisku a ideme sa na pár hodín vyvaliť na (opäť) prázdnu pláž. Na olovrant sa zbalíme a zo Sol Tróia sa vezieme trajektom do Setúbal, odkiaľ pokračujeme do Lisabonu. Niekoľko minút sme stratení – Lisabon je tak trochu bludisko, navigácia nezvláda a my už vôbec nie. Trikrát sa snažíme dostať na jednu križovatku a pomaly podliehame panike. Podarí sa nám to až na štvrtý raz a celý šťastný parkujeme v garáži. Po miernom zúfalstve však prichádza dobrá správa – náš hotel/penzión sa nachádza hneď vedľa garáže. Okrem toho, všetko je úplne nové. Majiteľ je nesmierne milý, ponúka nás Sangriou a ochotne nám ukazuje všetky priestory. Vykladáme si veci, prezliekame sa a smerujeme objavovať čaro večerného Lisabonu. Vchod do metra máme hneď cez ulicu a frčíme na večeru do Time Out Market.

1.7.2018

Zobúdzame sa v Lisabone. Slnko prekukuje pomedzi mraky a nás čaká dlhý deň plný motania sa mestom. Pravdu povediac, nemáme striktný plán, takže sme trochu pomalší. Neponáhľame sa, kráčame pokojne a jediné, čo je nám jasné, je miesto, kde si dáme večeru. Time Out Market si totiž plánujeme zopakovať – toľko dobrého jedla pokope, to je orgazmus pre všetky zmysly. Samotný deň nechávame na náhodu a spoliehame sa na inštinkt. Vieme, že chceme vidieť ikonickú električku, zastaviť sa v LX Factory a ochutnať Pastel de nata.

Lisabon je nádherný, no priznám sa, moje predstavy o meste boli na základe fotiek úplne iné! Najviac som mala pred očami pri slove Lisabon ikonickú ulicu s električkou. Ako sa ukázalo, nie je to električka, ale skôr „výťah“ medzi dvoma časťami Lisabonu. Trasu prejdete bez problémov aj po vlastných, no scenéria ako-taká je veľmi pekná a určite sa tu oplatí zastaviť. Okrem toho, „trať“ lemuje množstvo iných krásnych uličiek, po ktorých s radosťou poblúdite. Mesto má príjemnú atmosféru a som unesená jeho rôznymi „tvárami“. Každý kopec vyzerá úplne inak. Všade sú krásne kachličky najrôznejších farieb. Ulice sú živé.

Topánky: Mango, Sukňa: Mango // Answear, Kabelka: Tous, Top: Mohito, Okuliare: Miu Miu // Eyerim

Šaty: Zara, Šľapky: Reserved, Kabelka: Zara

Sintra

2.7.2018

Po raňajkách sme sa zbalili do auta a pokračovali v ceste. Cieľ bol jasný – Sintra & Palacio da Pena. Na toto miesto som sa v Portugalsku (okrem pláží) tešila azda najviac. Nevedela som sa dočkať, kedy uvidím tú farebnú nádheru na vlastné oči. A že to veru stálo za to aj pri hmle a zatiahnutej oblohe! Lístky som kupovala deň vopred, aby sme nemuseli stáť v rade. Auto sme zaparkovali takmer pri vstupnej bráne a kráčali smerom k palácu. Lesy, ktoré ho obklopujú, vyzerajú ako z rozprávky. Prešli sme si palác a jeho okolie a nevedeli sa vynadívať. V čase nášho príchodu tam však bolo neskutočne veľa ľudí – prišli sme okolo jedenástej. Naopak, keď sme odchádzali (cca. o tretej), boli parkoviská a palác omnoho menej frekventované.

Od Palacio da Pena sme vyrazili smerom do Cabo da Roca, čo je najzápadnejší výbežok Portugalska a kontinentálnej Európy. Počasie bolo všelijaké, no scenéria opäť nádherná. Bolo tam pomerne veľa turistov a čo ma veľmi mrzelo, mnoho ľudí nerešpektovalo zákaz preliezania drevených zábran. Bolo mokro a vlhko a oni skákali po skalách, akoby nič. Ľudia, dávajte si naozaj pozor a zbytočne neriskujte. Rešpektujte krajiny, ktoré navštevujete. Takéto zákazy tam nie sú len tak.

V čase nášho odchodu sa však počasie začalo vylepšovať a naša ďalšia zastávka je Peniche. O tom však až nabudúce…:)