.na Dámu & kožušinka

0 Flares 0 Flares ×

Ono to tak asi musí byť, že keď je človek veľmi šťastný a spokojný, príde v živote niečo nepekné. Aby mal vesmír vyrovnané hladiny, aby všetko fungovalo tak, ako má a aby sme vedeli, že to krásne si máme náležite vážiť. A platí to aj naopak. Keď na človeka všetko padá, ten život sa napokon aj tak nejako utrasie a väčšinou nastane situácia, že neviete, čo je krajšie. Napokon, nie sú všetky dni len čierno-biele a v každom pekle raz za čas vykukne slnko.

Hladiny šťastia

Posledný mesiac bol pre mňa „o držku“. Veľa práce (najlepšie všetko naraz a hneď), veľa školy (študenti sú s tým počas skúškového trápni, ja viem, ale každý, kto si tým prešiel, vie, prečo sa stále sťažujeme), život v očakávaní a strese. Málo jedla (a keď už aj nejaké bolo, nebola to veľká sláva), málo spánku (kruhy pod očami a vačky ako tenisové loptičky) a do toho môj večný problém- málo vody. Vyzerala som tak vyčerpane, že sa ma dokonca pár ľudí aj opýtalo, či sa náhodou niečo vážne nedeje.

Celý môj životný chaos sa mi odzrkadlil na pleti, ktorá sa mi začala nepekne „vyhadzovať“ a reagovať na akýkoľvek vonkajší podnet úplne prehnane. Oslabli mi nechty, opadli svaly a do toho som aj čosi schudla- samozrejme, prvé išli prsia. Silvester som strávila pod dekou a celý posledný mesiac sa ťahal v podobnom duchu. Opäť som „pendlovala“ medzi dvoma mestami a snažila som sa viac než len prežívať.

Niekedy to nešlo. Najzvláštnejšie na tom celom je, že sa v podstate nič dôležité nedialo. Len som si nasadila tempo, na ktoré som nebola zvyknutá a asi ma to celé trošku prekvapilo. Včera bol však deň, kedy som si povedala, že si môžem vydýchnuť. Že mi ten tlak v podstate stál za to a snaha, ktorú som vynaložila, nebola márna. Že plody mojej/našej práce budú chutiť sladko. A aj keď možno niečo nevyšlo presne tak, ako som chcela, je to v podstate presne to, čo sa stať malo.

Dobré vlny

Teraz je život fajn. Som v takej tej dobrej hladine, kedy viem, že príde niečo pekné. O pár dní ideme s maminou, Jurkom a Peťkom na predĺžený víkend do Skopje. Následne ma čaká akcia v Londýne, kde Vás (dúfam) aspoň formou živých prenosov cez FB a Instagram vezmem spolu so mnou. A v júni letíme na Island! Za dobrodružstvom. A krásnou krajinou. A možno si aj vyskúšať, či sa navzájom nepozabíjame, keď budeme 11 dní spať pod holým nebom a existovať viac-menej svojpomocne.

Celé sa to „zomlelo“ tak rýchlo, že tomu ešte ani nemôžem poriadne uveriť. Nikdy som nad Islandom veľmi nerozmýšľala. Z krajiny som bola vždy unesená, no nenapadlo by mi, že sa tam raz dostanem. Je to totiž miesto, kde človek potrebuje „parťákov“ a keďže len málo z mojich priateľov cestuje, nikdy som ho ako destináciu, kam sa určite pôjdem pozrieť, nebrala. Minulý mesiac však Natálka prišla s tým, že hľadajú dvojku do kvarteta, jing k ich jang, bielu k čiernej, bodky ku ich pásikom…Jednoducho, niekoho, kto by šiel s ňou a jej „drahým“ na Island. A keďže som vedela, že ja s Peťom by sme sa tam len v našej dvojke nikdy nedostali, bolo viac než jasné.

Ideme? Ideme!

A tak teda ideme. Síce je to až o pol roka, už teraz mám paniku, že nemám takmer žiadne funkčné oblečenie (handier milión, ale po horách veru v šatách a lodičkách pobehovať nebudem), že musím vymeniť môj model foťáku za niečo novšie (samozrejme, najskôr musím naňho zarobiť a našetriť, keďže stojí 2K), že čo ak tam niekde v noci zamrzneme, že čo ak bude pršať a…Ale nie! Dosť bolo obáv. Teším sa na to. Nesmierne. A aj na všetko, čo dovtedy bude…

Outfit

Posledný týždeň bol v Bratislave maximálne pochmúrny a boli dni, kedy som ani nemala chuť vystrčiť nos z domu. Čosi podobné platilo aj pri obliekaní, takže väčšinu času vyhrával môj „poštovo-tescový“ outfit v zložení tepláky a mikina. (V Tescu a na pošte ma stretnete takmer výlučne len v tejto kombinácii.) Počas jedného z tých škaredých dní som si však povedala, že je čas zo seba spraviť človeka a trošku sa aj nahodiť. A najlepšie pekne na/za dámu!

Vytiahla som (hrubé a stabilné) podpätky, ladiace šaty s kožúškom v štýle á la Chanel a celé to zladila do „paničkovského“ štýlu, ktorý nosím vždy s radosťou, aj keď mi (či hocikomu inému) pridáva o pár rokov naviac. Vôbec mi to však nevadí, pretože sa v takýchto kúskoch cítim nadmieru dobre.

Love, peace and fashion Ivanka

Foto: Natália Jakubcová

Topánky: Rela, Pančuchy: Bepon & Petra Toth, Šaty: kúpiš tu, Čierny kabát: Second-hand // French Connection, Biely kožúšok: kúpiš tu, Kabelka: Pinkhead.eu, Rukavice: Primark, Náušnice, prsteň: Freywille, Čelenka: H&M

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

  • ja čiernu a bielu zbožňujem, dala by som si pre ne aj koleno vŕtať, len u teba ma vždy tak nejak rozosmutnia…skrátka k tebe omnoho viac pasujú farby, a to neverím, že hovorím, ale naozaj je to tak 😀 samozrejme, outfit je pekný, ale tak nejak pochováva tvoju iskru, pre ktorú ťa už nejaký ten rôčik followujem a očakávam farby vo svojom inak neutrálnom a čierno/bielom módnom svete 😀 predsa len, ako sama vravíš, farby na teba majú svoj vplyv a veru je to vidieť aj na fotkách