love is…

0 Flares 0 Flares ×

835C3441

„Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú…“

Spieva sa v jednej storočnej známej (stále dobrej) slovenskej pesničke. A ja sa pýtam samej seba, kde sa teda berie, no na odpoveď som ešte neprišla…

V živote sa dejú zvláštne veci a tie najkrajšie veci v živote prichádzajú vtedy, keď ich najmenej čakáme. Minulého roku v septembri, boli sme v poslednom ročníku na strednej. Tri dievčatá, „tri grácie“, ako nás niektoré učiteľky volali, pojašené, bláznivé, urozprávané a nezadané. Najlepšie kamarátky, ktoré mali či nemali svoje platonické lásky a snívali o princoch na bielom koni. Bolo nám však dobre tak, ako sme boli, preto mal princ naplánovaný príchod až niekedy v čase, keď budeme študovať na vysokej škole. Ani som nepomyslela na to, že by sa nasledujúci rok mohlo niečo zmeniť. Mala som svoj ružový svet, svoje záľuby a ustálený denný režim, plány, ako pôjdem študovať do Prahy či možno do Nemecka (áno, nemecký maturitný diplom by sa patrilo využiť vo svoj prospech) a povesť ľadovej kráľovnej (high five všetkým spoluvládkyniam v tejto krásnej zemi, ktorej sa všetci boja). Pravdu povediac, tento stav mi vyhovoval. Síce ma čas od času desilo, že umriem ako 50-ročná pani s 20 mačkami, pretože ma cez ten ľad nik nebude chcieť, no vravela som si, že všetko má svoj čas. A veru aj malo… Ten čas trval presne do polovice septembra (akosi sa uponáhľal), kedy som prvý krát stretla Petra, môjho priateľa a v tom čase neznámeho (podľa fotky veľmi pohľadného) mladého muža, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, býva odo mňa 4 ulice. Neverím na náhody a som názoru, že všetko sa deje z určitého dôvodu. Ten sa ukáže niekedy skôr, inokedy neskôr, no postupom času sa nám to vždy vyjasní. Ťažko povedať, aká náhoda bola táto, no aj po vytriezvení z počiatočného opojenia a s odstupom času to vidím ako veľmi krásnu náhodu. Vždy som bola, čo sa vzťahov a komunikácie s opačným pohlavím týka, hanblivka. S chlapcami som nikdy nechodila veľmi von, no v tomto prípade som prekonala samú seba, keď ma zavolal kamarát Frederik na drink s jeho kamarátom (dievča, ktoré nechodí bežne s chlapcami von, sa rozhodne ísť v spoločnosti hneď dvoch- čistá samovražda pre sebavedomie). A dobre som urobila. S Petrom sme spolu už takmer jeden a pol roka, pričom predtým sme sa v živote nestretli a sama som bola prekvapená, ako je možné, že sme si tak sadli. Je to v tom vesmíre nejako zariadené, darmo…

Pravá láska človeka zmení. Prinúti ho dospieť, prehodnotiť priority, prestať myslieť len na seba. Mňa zmenila, uzemnila, urobila ma spokojnejšou, šťastnejšou. Už si nerobím hlavu z maličkostí, viem, že mám niekoho, o koho sa môžem oprieť, kto ma podporí a poradí, či je to tak a tak správne. Musím priznať, že veľa mojich rozhodnutí je ovplyvnených vzťahom, ale keby to tak nebolo, asi by som naozaj smerovala k tomu, umrieť v mačacinci. Vraví sa, že vzťah je o kompromisoch. Niekto síce tvrdí, že je to hnusné klišé, no ruku na srdce, nie je to naozaj tak? Áno, ak druhého ľúbime či milujeme, ako kompromis veľa vecí nevnímame, jednoducho robíme všetko pre to, aby sme boli obaja šťastní, no koniec koncov sú to vlastne ústupky a ak by sme boli „sám za seba“, konali by sme pravdepodobne inak. Tiež robím kompromisy a tiež ich niekto robí pre mňa. A ja si to vážim, som šťastná a spokojná. Síce niekedy čakám na zázraky a potom som vykoľajená, ak neprichádzajú, no to sme my, ženy. Muži nám (poväčšine) do hlavy nevidia a ak im nepovieme na rovinu, čo chceme, po čom túžime, ako to vidíme, asi len ťažko rozlúštia naše náznaky a tajnú šifrovanú reč ženského pokolenia, ktorej niekedy nerozumieme ani my samé. Nestalo sa Vám, že ste nevedeli, čo vlastne chcete, kto ste a kde sa vidíte? Mne áno a je to strašná otrava.

Neviem, či je to láska na večnosť, no postačí mi, ak sa budeme ľúbiť či milovať, kým nezomrieme. Žijem tu a teraz, mám onedlho 20 rokov, čo je, samozrejme, pre dnešný trend na vážnu lásku a vzťah pomerne málo, no som šťastná, zaľúbená a milujem svojho priateľa najviac, ako je to možné. I keď máme sem-tam krízu, ja som hundroš, on je leňoš, je nám dobre. Pokiaľ ste odo mňa starší, určite sa teraz uchechtávate a neveriacky krútite hlavou. Nech sa páči, neberiem Vám to. Keď sa však pozriem okolo seba, vidím poväčšine dievčatá, ktoré spia každý piatok v inej posteli a som hrdá, že sa mi v živote podarilo (resp. nás spojila náhoda menom Frederik) nájsť muža, s ktorým je mi dobre, ktorému môžem veriť, ktorý je môj prvý a (dúfam) posledný, o ktorého sa môžem starať a ktorý sa bude starať o mňa, ktorému môžem variť a piecť, s ktorým môžem večer pozerať filmy, ležať v pyžame a byť nenamaľovaná a strapatá (a ešte mi k tomu povie, že ma miluje), smiať sa a sem-tam pri tom krochkať ako prasiatko, blázniť sa pri detských hrách, guľovať sa, hádzať sa do snehu, potápať sa vo vode, blúdiť ulicami a cestovať, prdieť po perinou bez hanby (áno, aj to sa ľuďom bežne stáva), hrať vojnu prstov a vojnu brúch (postavíme sa oproti sebe a pretláčame sa- inak sme úplne normálni) a všetko to krásne, čo je naše a čo si každý zažije vo vzťahu sám a dôverne to pozná. Sem-tam počujem, ako niekto hovorí, že sa veci zmenia, keď budeme dennodenne spolu a len potom uvidíme, či nám to vlastne funguje, no už v US sme spolu viac ako dva mesiace fungovali a boli odkázaní sami na seba, takže viem, že je všetko v poriadku aj v tomto smere a čas, ktorý sme spolu strávili a starali sa jeden o druhého bol naozaj jeden z najlepších období v mojom doterajšom živote. A je mi krásne a ďakujem Bohu, vesmíru atď, že Petra mám.

Toľko dnes o láske, mám toho na srdci veľa, ale neviem, čo napísať skôr, tak len takáto pavučinka. Majte sa pekne a užite si sobotný večer!

Za krásne fotky k príspevku ďakujem šikovnej Nine! <3

 

835C3415 835C3424 835C3439 835C3382

 

Love, peace and love Ivanka

Foto: Nina Skalíková

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

  • Ahoj Ivanka, tvoj clanok mi velmi padol vhod, sice tiez mam len 20 a zivot pred sebou, frajera nemam, zatial mi to vzdy vyhovovalo a bola som stastna sama so sebou (samozrejme obcas son mala pocit ze skoncim s tymi mackami :D), teraz som sa vsak po dlhom case zamilovala a je to v stadiu komplikovane, ale to je pribeh o inom 😀 chcela som len napisat ze viem presne co myslis tou povestou ladovej kralovnej a tiez sa stotoznujem s nazorom ze je vela dievcat ktore ma kazdy tyzden novu znamost, myslim si vsak ze sa oplati pockat na niekoho s kym budem moct byt sama sebou, tvoj clanok ma len utvrdil ze robim dobre a ten pravy pride 🙂 pozdravujem, nech sa ti dari a vela lasky a drzim vam s priatelom palce 🙂 Katka

  • Ahoj, nedavno som len zacala sledovat tvoj blog, insta a FB a neviem sa vynadivat na tvoje fotky a oblecenie!! 🙂 Chcela by som sa Ta len spytat aku pracu robis kedze si taka mladucka ? 🙂 Aj ja chcem 😀 pekny dnik a dakujem za odpoved 🙂

  • Ivanka, krásne si to napísala. Ja sama som síce za svoj život (budem mať 19) ešte lásku nestretla, ale verím, že tá moja niekde na mňa tam vonku čaká. To čo prežívaš s Peťom je nádherné. Veľmi ťa obdivujem, si pre mňa veľkým vozrom. Síce ťa nepoznám, ale takto z blogu na mňa pôsobíš ako sebavedomá, cieľavedomá mladá žena. 🙂

  • Napísala si to veľmi krásne 🙂 Celý čas som sa usmievala a spomínala si na to, keď sme mi s mojím drahým boli ešte len tak krátko (pre nás 1,5 roka už je krátko kedže sme spolu už takmer 5). Pred ním som síce nejakú tú lásku mala, no až on je tá ozajstná a životná. Dali sme sa dokopy v 20 a teraz v októbri sa ideme brať. Vôbec si nemyslím, že 20 rokov je na veľkú lásku málo. Pokiaľ to tak obaja cítite a milujete sa, je úplne jedno koľko máte rokov. Ako sa spieva v ďalšej známej a stále dobrej pesničke „Na veku nezáleží, a ani na mene…“ Prajem vám, nech vám to vydrží čo najdlhšie, najlepšie nafurt 😉 Hlavne si užite každú chvíľu ako keby mala byť posledná.

    Blonďavá Potvora

  • Fotky sú perfektné! Šikovný fotograf, ale samozrejme, že by to bez pekného objektu na snímanie nešlo 🙂
    Článok veľmi dobrý, ja som momentálne sama, ale žije sa mi fajn, no 😀
    Prajem vám to, z článku bolo cítiť, že si naozaj šťastná a tak to má byť. 🙂